Začína sa to tým, keď človek skúsi niečo iné ako zvyčajne. Napríklad si dá Pepsi-Colu namiesto Coca-Coly alebo si uviaže modrú kravatu namiesto červenej – a stane sa mu niečo dobré. Čoskoro človek, ktorého nevystraší ani rozsypaná soľ, ani nepľuje do rukáva pri pohľade na pohrebný voz, začne svoje šťastie spájať s onou zmenou a siaha po pepsikole či modrej kravate znova a znova.
Táto „podmienená povera“ sa môže vyvinúť, keď ľudia veria, že môžu urobiť niečo, aby mali situáciu pod kontrolou, aj keď pre to neexistuje rozumný dôvod, vysvetľuje profesorka Gita Joharová z Columbijskej univerzity, ktorá pred časom napísala rozpravu o tomto fenoméne. Nedávny výskum potvrdil, že povery zvyšujúce ilúziu kontroly môžu u ľudí podporiť psychiku a v niektorých prípadoch dokonca zlepšiť ich výkonnosť.
Ľudia, ktorí majú vysokú potrebu kontroly a zároveň v danej situácii cítia bezmocnosť – napríklad perfekcionista, ktorý nemal čas pripraviť sa na skúšku – sú najpravdepodobnejšie „obeťami“ podmienenej povery, uviedli vedci.
Akokoľvek je možné podobnú poveru zlomiť, zvyčajne to vyžaduje veľa negatívnych dôkazov, aby boli ľudia ochotní rozlúčiť sa so svojimi „šťastnými rituálmi“, dodala Joharová. V rámci štúdie so svojím pomocným profesorom Erikom Hamermanom napríklad nechala 275 účastníkov hrať proti počítaču hru kameň – nožnice – papier. Každý z nich odohral desať sérií pravou rukou a desať sérií ľavou.
Bez toho, aby o tom účastníci vedeli, bol počítačový program upravený tak, aby zmanipuloval výsledky a nechal niektorých z účastníkov vyhrávať častejšie pri hraní ľavou rukou. Keď potom dostali na výber, ktorú ruku si zvolia na posledný zápas proti počítaču, tri štvrtiny tých, ktorých výsledky boli zmanipulované v prospech ľavej, si vybrali ruku, ktorá sa im „postarala“ o väčší počet víťazstiev.
Fenomén podmienenej poverčivosti je natoľko bežný, že sú na ňom postavené celé reklamné kampane, uviedol Hamerman. Napríklad v nedávnej americkej reklamne na pivo do seba fanúšik „tlačí“ odporne chutiaci vegetariánsky burger, pretože jeho tím vyhral, keď ho naposledy jedol.
Dvadsaťročná Mary Pfisterová, študentka Saintlouiskej univerzity, nosí na každý hokejový zápas tričko Chicago Blackhawks. Keď ho na sebe mala túto sezónu prvýkrát, jej tím vysoko zvíťazil, preto si ho teraz berie zakaždým, aj keď si kvôli tomu musí urobiť zachádzku domov. „To spojenie je zrejme len v mojej hlave,“ pripúšťa. „Ale keď ho mám, som pokojnejšia.“ Pre osoby, ktoré sú pod tlakom, aby podali vysoký výkon, môže poverčivé správanie vytvoriť placebo efekt, ktorý výkonnosť skutočne zlepší," hovorí profesorka.
Od pätnástich rokov nosí Maria Farranová, dvadsaťročná vysokoškoláčka z Barcelony, červený náramok na všetky skúšky. „Dala mi ho mamka pre šťastie. Keď ho mám, som uvoľnenejšia,“ povedala. „Myslím si, že mi na skúškach pomáha.“ Pri experimente v roku 2010, ktorý zverejnil časopis Psychological Science, golfisti odohrali o 35 percent viac doklepnutí do jamky, keď im povedali, že loptička, s ktorou hrajú, je „šťastná“.
Športové tímy od najnižšej ligy až po profesionálne si sú vedomé, aký prínos pre hráčov predstavujú ich talizmany alebo „šťastné rituály“ a nijako im v nich nebránia. Napríklad o Michaelovi Jordanovi bolo známe, že pod basketbalovými šortkami nosil svoje „šťastné šortky“ z čias, keď hral basketbal na vysokej škole.
Kým podmienená poverčivosť môže ovplyvniť správanie jednotlivca, spoločensky prijímaná „kultúrna poverčivosť“ môže mať dosah na celý trh. Každý piatok trinásteho zaznamenávajú americké aerolínie zhruba o 10-tisíc cestujúcich menej a miestne podniky celkovo nižšie zisky, pretože ľudia nechcú cestovať, pracovať ani nakupovať.