Prvé úvahy o schopnosti neandertálcov rozprávať sú staré takmer 25 rokov. V roku 1989 totiž vedci vo fosíliách človeka neandertálskeho objavili špeciálnu kosť zvanú jazylka, ktorá vyzerala rovnako ako u človeka rozumného. Až v týchto dňoch sa vedcom vďaka pokročilej počítačovej analýze podarilo potvrdiť prvotnú hypotézu, ktorá vychádzala z domnienky, že jazylku používali neandertálci rovnako ako dnešní, anatomicky moderní ľudia.
Vďaka jazylke zrejme mohli neandertálci hovoriť
Jazylka je špeciálnou kosťou umiestnenou na výbežku spánkovej kosti. Na jazylku priamo naväzuje hrtan a priamo či nepriamo sú s ňou spojené viaceré svaly vrátane hlasiviek a štítnej chrupavky. Jazylka svojim spôsobom tiež podopiera koreň jazyka a ľuďom tak umožňuje hovoriť. U primátov je jazylka umiestnená odlišne a ich hrdlo teda nie je prispôsobené na reč.
Medzinárodný tím výskumníkov počas niekoľkých rokov analyzoval skamenenú krčnú kosť s využitím trojrozmerných panoramatických snímok a mechanického modelovania. Až mechanický model umožnil vedcom skúmať akým spôsobom sa mohla pohybovať jazylka u neandertálcov vo vzťahu s okolitými kosťami. Aj keď jazylka neandertálcov sa čiastočne odlišovala od jazylky moderných ľudí, podľa doktora Stephena Wroea z University of New England bola využívaná veľmi podobným spôsobom. „Mnohí ľudia sa dnes domnievajú, že naša schopnosť hovoriť určitým jazykom je jednou z viacerých základných charakteristík, ktoré nás robia ľuďmi. Ak neandertálci používali svoj vlastný jazyk, tak je možné konštatovať, že bol pravdepodobne veľmi podobný tomu, ktorý používame dnes,“ potvrdil doktor Wroe pre server BBC.
Schopnosť ľudí hovoriť je staršia než si vedci mysleli
Podľa všeobecne rozšírenej teórie se komplexný jazyk začal vyvíjať len pred približne 100-tisíc rokmi, pričom človek moderný bol prvým tvorom, ktorý bol schopný komplexnej reči. Práve skamenená kosť neandertálca objavená v roku 1989 v jaskyni Kebara v Izraeli však túto teóriu vyvracia. Nedávno objavená fosília človeka heidelberského, Homo heidelbergensis, napovedá, že schopnosť ľudí hovoriť môže byť ešte staršia a siahať až do obdobia spred 500-tisíc rokov.
Neandertálci majú s modernými ľuďmi mnoho podobného
Podobnosti medzi DNA moderných ľudí (Homo sapiens) a neandertálcov (Homo neanderthalensis) vznikli pravdepodobne v dôsledku skutočnosti, že oba druhy mali spoločného predka, a nie medzidruhovým krížením. Vo svojej minuloročnej štúdii to tvrdili evoluční biológovia Anders Eriksson a Andrea Manica z University of Cambridge. Eriksson a Manica vo svojom výskume použili počítačové simulácie, aby prehodnotili dôkazy podporujúce teóriu, že predkovia moderných ľudí sa v niektorých prípadoch krížili s neandertálcami. David Reich z Harvardovej univerzity spolu so Svantem Pääbom z Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie v Lipsku publikovali v roku 2010 prvú génovú mapu neandertálcov, pričom ich spoločný výskum dospel k záveru, že predkovia moderných ľudí sa pravdepodobne krížili s neandertálcami.