Je tu aj sarkofág vykradnutý už pred mnohými storočiami. Je to znamenie toho, že koniec civilizácie nebol násilný. Nie sú žiadne známky obliehaní ani krvavých bojov, ani známky požiarov, domy neboli zbúrané, nekonal sa tu rozsiahly masaker na spôsob trójskej vojny. Obyvatelia jednoducho odchádzali postupne preč, zrejme v priebehu niekoľkých desaťročí. Zostali tu iba cintoríny s pohrebnými nádobami plnými obilia na poslednú cestu zosnulých.
Čo sa však stalo s poslednými živými obyvateľmi? Čo ich prinútilo k odchodu? Je ťažké pochopiť, ako zanikla táto stará civilizácia a aké boli príčiny. Dvaja známi americkí archeológovia Harvey Weiss a Raymond Bradley v stati nazvanej Čo vyvolalo zánik civilizácií? napísali, že koniec mohol byť pomerne rýchly i pri civilizáciách, ktoré vytrvali niekoľko storočí. Príčiny hľadali v klimatických zmenách. Bolo to tak u kočovných lovcov v juhozápadnej Ázii, ktorí boli ku koncu posledného významného zaľadnenia pred 11-tisíc rokmi donútení k usadlému spôsobu života? Bolo to tak u obyvateľov údolí rieky Indu o 8-tisíc rokov neskôr?
V jednej talianskej štúdii sa uvádza, že aj sumerská civilizácia mohla zaniknúť v dôsledku zmien životného prostredia. Dážď, vietor a soľ ľahko rozrušili štruktúry, v niektorých prípadoch staršie ako 4¤500 rokov, ktoré neboli postavené z kameňa. Zachovala sa však keramika, základy budov, kosti, zavlažovacie systémy, kuchynské náčinie.
Nie je nič zvláštne na tom, že historici a experti na staroveké civilizácie čoraz častejšie hľadajú príčiny v zmenách životného prostredia. „Domnievam sa, že práve klimatické zmeny boli jednou z príčin úpadku a potom zániku sumerskej kultúry koncom tretieho tisícročia pred Kristom,“ zdôrazňuje profesor z rímskej univerzity La Sapienza Franco D' Agostino. A najpresvedčivejšie dôkazy? „Mám najmenej tri,“ hovorí.
Soľ, záplavy a sucho
"Vieme, že okolo roku 2400 pred Kristom vyhnala silná erupcia sopky v náhornej plošine v Anatólii rôzne národy do zavlažovaných polí Mezopotámie. Našli sme významné stopy popola vo vrstvách pôdy pochádzajúce z tohto obdobia v oveľa širšom priestore. Prichádzali potom rôzne skupiny, ktoré prispeli k zániku akkadskej civilizácie, ktorá si svojho času podmanila Sumerov. Navyše bola odkrytá hustá sieť kanálov na severe Mezopotámie, ktorá prispievala k zásobovaniu kanálov postavených viac na juhu.
Pravdepodobne urýchlila proces zasoľovania pôdy a vyvolala krízu poľnohospodárstva na juhu. Počas necelého storočia klesla poľnohospodárska produkcia Sumerov o dve tretiny. K príčinám úpadku prispelo aj obrovské sucho, ktoré trvalo asi dvesto rokov," hovorí profesor Franco D' Agostino.
"V epose o Gilgamešovi je sucho opísané ako nástroj pomsty bohyne Inanny sumerskému kráľovi Gilgamešovi a jeho mestu Uruku. Asi tisíc rokov potom asyrsko-babylonský epos Atra-Hasis rozpráva o potope sveta ako o treste bohov pre ľudí, ktorých začalo byť príliš veľa, až narušovali spánok sumersko-akkadského boha Enlila.
Prírodné katastrofy sú teda interpretované ako nevyhnutné udalosti v živote ľudí a v oblasti medzi Tigrisom a Eufratom hrajú zásadnú úlohu v mytológii. Obe rieky boli dôvodom ustavičného znepokojenia. Záplavy, ktoré Egyptu prinášali bohatstvo, v Mezopotámii vzbudzovali strach. Pramene Tigrisu a Eufratu v zasnežených horách Turecka boli oveľa menej predvídateľné ako pramene Nílu.
Tak možno vysvetliť postupné vyľudňovanie lokality Abú Tbejrá niekoľko kilometrov južne od Násiríje a 16 kilometrov od antického chaldejského mesta Ur, kde už tri roky pracuje tím archeológov z rímskej univerzity pod vedením profesora D' Agostina. Práce sú koordinované s irackou vládou, ktorá by si priala, aby sa mesto Ur a okolité lokality stali akýmsi otvoreným archeologickým parkom, kam by prichádzali turisti z celého sveta.
Pátranie po artefaktoch
„Bagdadská vláda už vyčlenila 600 miliónov dolárov. Veľmi sa spoliehame na talianskych vedcov,“ zdôrazňuje nový guvernér Násiríje Jahjá Nasri. Archeologická lokalita má 46 hektárov. Je to pomerne veľká zóna, ktorú možno identifikovať z družice. Prechádza ňou plynovod irackej štátnej spoločnosti, ktorého výstavba tu spôsobila rozsiahle škody. Nedotknuté však zostalo koryto starovekého kanála vyhĺbeného v treťom tisícročí pred Kristom, ktorý zrejme spájal túto lokalitu s mestom Ur.
Vychádzal z Eufratu a vytekal do Tigrisu. Nie sú o tom ešte archeologické dôkazy, ale keby to tak bolo, bol by dlhý asi päťdesiat kilometrov." Kanál fungoval takmer päť storočí, potom bol okolo roku 2200 pred Kristom zanesený pieskom. Jeho zánik spôsobil smrť mesta. Nebolo možné obrábať pôdu, cestovať a vôbec žiť," uvádzajú talianski vedci.
Neďaleké mesto Ur bolo oveľa významnejšie a bolo dlho obývané, až do čias, keď ho dobyli Babylončania. Ale v tej dobe už Sumeri vymizli. Neskôr tu bolo niekoľko pokusov ho obnoviť, ale všetky v priebehu niekoľkých rokov stroskotali. „Podľa mojej hypotézy tu ležalo bájne mesto Enego uvádzané v sumerských textoch z tretieho tisícročia. Keby to tak bolo, mohli by sme nájsť aj chrám zasvätený bohovi podsvetia Ninazu v najstaršej fáze sumerskej kultúry,“ hovorí profesor D' Agostino. K hlavným cieľom jeho výskumu patrí nájsť písané texty, ktoré by rozprávali o posledných rokoch mesta.