Vedci preskúmali pozostatky nájdené v jaskyniach Taforalt, ležiacich v marockej východnej provincii Udžda. Zistili tak, prečo sa práve na týchto miestach ľudia zdržiavali viac ako inde. Doktorka Isabelle De Grooteová bola poverená preskúmať zuby ľudí, ktorí tam boli pochovaní, jej kolegovia zase mali určiť, čím sa títo ľudia živili.
Výsledok pátrania odporuje bežne prijímanému názoru, podľa ktorého výskyt zubného kazu súvisí so sedavým spôsobom života a začal sa objavovať až u kultúr, ktoré sa zaoberali pestovaním poľnohospodárskych plodín. Väčšina ľudí, ktorých pozostatky De Grooteová skúmala, mala pokazené zuby a trpela vredmi v ústnej dutine. Podľa nej museli dávneho lovca a zberača často bolieť zuby a ich dych musel páchnuť.
Baktérie spôsobujúce zubný kaz sa vyvíjajú pri kvasení uhľohydrátov, ako sú napríklad obilné zrná a šíria sa blízkym kontaktom s inými ľuďmi. Ľudia, ktorí obývali Taforalt, pravidelne zbierali žalude a píniové oriešky. Teda plodiny, ktoré boli zdrojom rozkladajúcich sa uhľohydrátov. Výskum preukázal veľmi závažné poškodenie chrupu, z čoho vedci vyvodzujú, že konzumácia niektorých prírodnín môže byť pre zuby škodlivé rovnako, ako konzumácia rafinovaného cukru.
Kazivosť chrupu teda trápila nielen vyspelejšie spoločnosti, ale aj ľudí obývajúcich jaskyne. De Grooteová multidisciplinárnu štúdiu o živote ľudí z Taforaltu považuje za poodhalenie podmienok života prehistorických komunít, ktoré prežili dlhšiu dobu na jednom mieste a živili sa čerstvou stravou.
V ďalšej časti sa výskum zameria na analýzu hornej vrstvy zubov ľudí z Taforaltu, aby sa určili baktérie, ktoré kazivosť zubov vtedajších ľudí spôsobili. Na výskume sa podieľa britské múzeum dejín prírody a marocký ústav archeológie a národného bohatstva.