Každý, kto niekedy behal s partnerom či partnerkou, mohol pravdepodobne konštatovať, že žena bola rýchlejšie vyčerpaná, nech bol jej zdravotný stav akýkoľvek. Nezáleží ani na tom, koľko žena váži a ako je stará. Ako je možné taký jav vysvetliť? Rúško nad týmto tajomstvom poodhaľuje štúdia vedcov z kanadskej McGillovej univerzity.
Ide predovšetkým o otázku anatómie, uvádza sa v práci publikovanej v časopise Experimental Physiology. Početné pozorovania umožnili výskumníkom konštatovať, že pri rovnakej postave majú ženy menšie pľúca a menšie dýchacie cesty ako muži. Vedci v snahe tento jav bližšie osvetliť, vybrali 50 dobrovoľníkov, 25 mužov a 25 žien, vo veku od 25 do 40 rokov, ktorí sa tešili dobrému zdraviu a nefajčili.
Pri pokuse sledovaná vzorka jazdila na rotopede nastavenom tak, aby šliapanie bolo čoraz ťažšie. Cieľom bolo dosiahnuť, aby účastníci pokusu museli na cvičenie vynaložiť maximum svojej dýchacej kapacity. Dobrovoľníci zároveň oznamovali, ako veľmi sú vyčerpaní a aké majú nepríjemné pocity. Vedci im merali rytmus dýchania, objem vdychovaného vzduchu a nervovú stimuláciu dýchacích svalov. K tomu bádatelia tiež vykonávali elektromyografiu (EMG) bránice s pomocou cievky umiestnenej v pažeráku. Týmto spôsobom hodnotili silu dýchacieho reflexu.
Po získaní všetkých týchto údajov vedci analyzovali a porovnávali výsledky získané u oboch pohlaví. Konštatovali, že ženy rýchlejšie dospejú k vysokej úrovni ventilácie pľúc, ktorá sa blíži ich teoretickému maximu.
Zistili tiež, že dýchacie svaly žien sú nervovým systémom viac stimulované, ako je to u mužov. Inak povedané, elektrické signály vysielané dýchacím svalom, a najmä bránici, sú viac intenzívne u žien ako u mužov. Preto ženy okrem iného rýchlejšie dýchajú. To môže viesť k ťažkostiam s dýchaním až k dýchavičnosti.
„Ženy majú pľúca biologicky menšie a musia viac aktivovať dýchacie svaly. Preto ženy zo zdravotného hľadiska môžu vykazovať známky vyčerpania viac ako muži,“ vysvetlil šéf vedeckého tímu doktor Dennis Jensen, ktorého citovala BBC.
Tieto výsledky však nemusia nevyhnutne odrážať všednú realitu, uviedol doktor Bruno Sesboue z Francúzskej spoločnosti športového lekárstva pre denník Le Figaro. „V každodennom živote sa vždy nachádzame pod hodnotami získanými od účastníkov experimentu. Keď bežíme maratón, dosiahneme maximálne 80 percent pľúcnej ventilácie,“ usudzuje lekár. „Tento výskum by však mohol umožniť, aby sme lepšie pochopili niektoré javy, najmä prečo ženy trpiace emfyzémom alebo srdcovou nedostatočnosťou majú väčšie dýchacie ťažkosti ako muži,“ zdôrazňuje doktor Jensen.