Tvrdí to nová štúdia medzinárodného vedeckého tímu, podľa ktorej nie je zatiaľ úplne isté, akou cestou sa vírus dostáva z týchto zvierat do ľudského organizmu. U tiav v Saudskej Arábii sa podľa štúdie vírus objavil prvýkrát najmenej pred dvoma desiatkami rokov.
Vedci preskúmali vzorky krvi 260 tiav zo saudskoarabských archívov siahajúcich až do roku 1992. V období celých dvoch desiatok rokov v nich objavili stopy vírusu spôsobujúceho MERS. Podľa štúdie nie je jasné, či samotné zvieratá na vírus ochoreli, zrejme sa však bez ohľadu na to preniesol MERS na človeka. „Je veľmi pravdepodobné, že ťavy prenášajú nákazu na ľudí, ale táto štúdia nám presne nehovorí, akou cestou k tomu dochádza,“ povedal hovorca Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Gregory Hartl.
Blízkovýchodný respiračný syndróm (MERS) lekári prvýkrát zistili u človeka roku 2012 v Saudskej Arábii. Odvtedy sa ním nakazilo vyše 180 ľudí a 79 infekciu neprežilo. Hoci sa choroba dostala aj do Európy a severnej Afriky, väčšina obetí pochádzala z blízkovýchodných krajín.
Podľa vedcov sa ľudia nakazili zrejme prostredníctvom slín alebo hlienov, ktoré ťavy veľmi často vylučujú a ktorých stopy zostávajú na zemi, alebo konzumáciou mäsa.
Vírus vraj celé dve desaťročia zostáva bez výrazných mutácií a na človeka sa prenáša len zriedka. Mohol by sa však vyvinúť do takej formy, ktorá sa bude medzi ľuďmi šíriť ľahšie, varoval vedúci výskumu Ian Lipkin z Columbijskej univerzity. „Mohli by sme začať testovať ťavy na prítomnosť infekcie a zavádzať karanténu, podobne ako sa to robí pri ochorení slintačky a krívačky,“ vyhlásil.
MERS podobne ako príbuzný vírus SARS, ktorý vo svete počas epidémie v roku 2003 zabil najmenej 800 ľudí, napáda dýchacie cesty. Spôsobuje silný kašeľ, horúčku, zápal pľúc či zlyhanie obličiek. V blízkovýchodných krajinách ťavy bežne chovajú pre mäso, mlieko či ako domácich maznáčikov, ku ktorým majú vlastníci často veľmi blízky vzťah a občas vraj svoje zvieratá aj bozkávajú. Podľa Lipkina však nie je celkom isté, či sa ľudia infikujú priamo od živých tiav, alebo napríklad prostredníctvom nakazeného potravinárskeho produktu. Existujú však možnosti, ako sa vyvarovať rizikovému správaniu, ktoré môže viesť k nákaze. „Určite sú spôsoby, ako zmenšiť riziko. Skúsil by som sa vyhnúť bozkávaniu tiav,“ konštatoval vedec.