Štúdie na ľuďoch ukázali, že odpočinok slúži okrem iného na upevnenie pamäti a zlepšenie učenia. Je tu však ešte niečo dôležitejšie pre naše fungovanie, čo je primárne a nevyhnutné ako jedlo alebo pitie.
Autori výskumu zverejneného v žurnále Science vysvetľujú, že zrejme hlavným cieľom spánku je umožniť mozgu „očistu“, aby mohol eliminovať „odpad“ produkovaný mozgovými bunkami. Inak povedané, niektoré neurologické choroby môžu závisieť práve od nedostatku zbavovania sa proteínových toxínov počas noci.
Pri experimentoch vedci sledovali aktivitu mozgu myší, ktoré boli v bdelom stave, aj myší, ktoré spali. Sústreďovali sa predovšetkým na takzvaný glymfatický systém, ktorý plní funkciu očisty nervového systému a odvádza „metabolický odpad“ z mozgu. Mozog, hoci je jedným z najdôležitejších orgánov tela, nemá lymfatický systém, ktorý v tele slúži na odbúravaniu odpadu.
„Zistili sme, že glymfatický systém je desaťkrát aktívnejší, keď myši spia,“ vysvetľuje hlavná autorka štúdie a riaditeľka Laboratória pre štúdium gliálnych chorôb Rochesterskej univerzity Maiken Nedegaardová. „Niektoré mozgové bunky, ktoré slúžia na udržanie životnosti neurónov, sa počas spánku zmenšujú. Priestor medzi týmito bunkami sa zväčšuje o 60 percent a to umožňuje prísun väčšieho množstva tekutín, ktoré pomáhajú odvádzať toxické látky,“ vysvetľuje.
Pre neuróny to je životne dôležitá funkcia, ale zrejme nie je možná v čase, keď mozog bdie. „Zdá sa, že na pumpovanie tekutín do mozgu a jeho čistenie treba veľa energie, a to je zjavne nezlučiteľné s normálnymi poznávacími aktivitami. Tieto dve činnosti nemôžu byť vykonávané súčasne: akoby si mozog musel vybrať medzi dvoma možnosťami,“ uvádza expertka a dodáva, že potvrdiť tieto výsledky na človeku bude pomerne ľahké. Pôjde len o to využiť snímanie magnetickou rezonanciou na dobrovoľníkoch v spánku a v bdelom stave.
Prínos tohto výskumu bude významný, pretože znížená schopnosť očisty mozgu spôsobená nedostatočným spánkom môže prispievať k vzniku neurologických chorôb charakterizovaných nekontrolovateľným zvyšovaním množstva metabolického odpadu. Pri niektorých chorobách, ako je Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba, je produkované množstvo toxínov, a keď mechanizmy očisty mozgu nefungujú dobre, môže sa stav chorého naďalej zhoršovať. Dosiaľ to sú len predpoklady, ktoré však otvárajú nové cesty výskumu.
Užitočnosť odpočinku pre mozog potvrdzuje aj štúdia švédskeho Kráľovského technologického inštitútu. Odpočívajúci mozog podľa švédskych vedcov robí dôležitú prácu, pretože uchováva dáta, ktoré považuje za potrebné. Zároveň odstraňuje to, čo mu nerobí prospech. Problém tkvie v tom, že sme v súčasnosti nepretržite bombardovaní informáciami, a to má podľa experta Erika Fransena škodlivý vplyv na kapacitu našej pamäti. „Keď komunikujeme, potrebujeme krátkodobú pamäť. To je tá, ktorá nám pomáha filtrovať informácie a rozhodovať, ktoré z nich použijeme. Je to však obmedzený zdroj, ktorý môže uchovávať naraz len málo údajov,“ vysvetľuje Fransen.
„Keď surfujeme na internete, prepchávame krátkodobú pamäť pojmami a zahlcujeme našu schopnosť triediť ich a vyberať z nich to, čo je potrebné uchovať. Tak začíname robiť chyby. Inak povedané, keď sa snažíme do krátkodobej pamäti toho dostať čo najviac, pripravujeme tým mozog o čas a zdroje, ktoré potrebuje na očistu a na to, aby prenášal do dlhodobej pamäti to, čo považuje za reálne významné. Trocha odpočinku od internetu je teda dobrá voľba,“ hovorí švédsky vedec.
Čas strávený odpočinkom alebo spánkom teda vôbec nie je strateným časom. Málo spánku a dlhé hodiny strávené na internete sú zrejme cestou k tomu, ako sa dostať do psychického napätia, keď nie sme schopní robiť racionálne rozhodnutia.