Podľa nich je v mnohých prípadoch tento ekonomický ukazovateľ príliš zastaraný a postihuje len malú časť reality – tú vraj oveľa lepšie ilustrujú údaje o hmotnosti novorodencov, priemerný počet hodín spánku či množstvo ľudí s okuliarmi.
Výskumníci „tvrdé“ ekonomické dáta nijako nezatracujú, tvrdia však, že kondíciu ekonomiky a stav spoločnosti neodrážajú presne. Ak by vraj politici a ďalší odborníci mali k dispozícii aj ďalšie údaje, dokázali by si urobiť oveľa ucelenejší obrázok o stave ekonomiky.
„Keď sa zákonodarcovia sústredia len na hromadné ukazovatele ako meradlo úspešnosti danej spoločnosti, potom im, zdá sa, často unikajú tie najvýznamnejšie a najjednoduchšie symptómy. Niečo také jednoduché, ako je ranný vtáčí spev, môže ekonomickým prepočtom dať ďalší rozmer: odhaľuje totiž veľa o stave životného prostredia, o miere znečistenia, zmenách klímy či o biodiverzite,“ myslí si vedúci vedeckého tímu Anantha Duraiappah.
Podobné je to aj s ďalšími zdanlivo bezvýznamnými údajmi. Počet práčok napríklad ukáže, koľko ľudí má prístup k elektrine a vode a koľko ľudí tak ušetrí každý týždeň niekoľko hodín času, keď môže robiť niečo produktívnejšie.
„Človek, ktorý vyťahuje bielizeň z práčky, je na tom oveľa lepšie ako veľká časť svetovej populácie. Práčku totiž majú len dve zo siedmich miliárd obyvateľov planéty,“ pripomína Duraiappah.
Dostupnosť okuliarov zase znamená úspešnejších a vzdelanejších obyvateľov, pretože deti s očnými chybami majú rovnaké šance ako ich zdraví spolužiaci. Z veľkosti hlúčika dievčat pred školou sa zase dá usudzovať to, či populácia bude rásť alebo, naopak, zmenšovať sa.
Dievčatá, ktoré dosiahnu vyšší stupeň vzdelania, sa totiž vydávajú v priemere o štyri roky neskôr a majú o 2,2 dieťaťa menej. Každý ďalší rok v škole zdvihne ich budúci plat o 25 percent, uvádzajú odborníci.
Na výkon hospodárstva však majú podľa nich vplyv aj ďalšie ukazovatele, ktoré sa už väčšinou ani merať nedajú – napríklad počet úsmevov, prejavy láskavosti či dostupnosť lízaniek.