Obsahovala totiž podrobnosti o tajomnom vírusovom patogéne zistenom u dvoch pacientov – u katarského občana hospitalizovaného vo Veľkej Británii a potom u občana Saudskej Arábie, ktorý zomrel na zápal pľúc a zlyhanie obličiek v Džidde.
Odovzdávanie informácií medzi poprednými svetovými špecialistami prinieslo ovocie: počas niekoľkých dní bol identifikovaný nový vírus, ktorý dovtedy nenapadol človeka. Niektoré jeho gény boli „prečítané“ a ich pôvod bol prostredníctvom webu sprístupnený vedeckej komunite. Medzinárodná spolupráca však nepokračovala. Podľa výpovede západných vedcov kooperáciu vystriedala saudskoarabská podozrievavosť a neústupnosť, ktorá umožnila, aby vírus Middle East Respiratory Syndrome (MERS) usmrtil viac ako 175 osôb v Saudskej Arábii, rozšíril sa po Blízkom východe a dostal sa až na územie Malajzie, Grécka a Spojených štátov amerických.
Iránske úrady potvrdili prvé dva prípady ochorenia na nebezpečný vírus MERS. Testy ukázali, že sa nakazili dve sestry z provincie Kermán, cituje ČTK iránske ministerstvo zdravotníctva.
Ochorenie má podobné symptómy ako Severe Acute Respiratory Syndrome (SARS). Spôsobuje kašeľ, horúčku a niekedy aj zápal pľúc so smrteľnými následkami. Celosvetovo je zatiaľ zistená nákaza u 650 osôb. Ich počet sa však v Saudskej Arábii každodenne zvyšuje, zhruba 30 percent infikovaných zomiera. Odborníci tvrdia, že ak by saudskí predstavitelia boli prístupní ponukám pomoci od zahraničných špecialistov, mohla sa vírusová nákaza a úmrtnosť zastaviť do dvoch rokov. Podľa vedcov sledujúcich vírus posledné dva roky však Saudská Arábia odmietla opakované ponuky pomôcť – či už od odborníkov zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), alebo od špecialistov z rotterdamského univerzitného zdravotného centra, či od londýnskeho tímu britskej zdravotnícke služby (RP).
V Saudskej Arábii nebola dokončená žiadna štúdia, ktorá by porovnávala nakazené prípady, takže nemôžu byť zodpovedané ani základné otázky o schopnostiach a pôvode vírusu a nemožno predvídať, ako sa vírus bude vyvíjať. „Je to skutočné nešťastie pre tých, ktorí ochorejú,“ hovorí šéf RP David Heymann. „Je veľmi frustrujúce nevedieť, ako sa ľudia nakazia a zároveň vidieť, ako nákaza pokračuje a ľudia umierajú na vírus, ktorý by možno nemuseli chytiť, ak by sme vedeli viac,“ povedal.
Námestník saudskoarabského ministra zdravotníctva Zijád Mimis agentúre Reuters povedal, že je kritikou veľmi prekvapený. Ministerstvo vraj vždy spolupracovalo. Zdôraznil, že vedcom robí problémy pochopiť smrteľné vírusy aj po desaťročiach od ich objavu (napríklad ebola) a spochybnil motív niektorých kritikov.
Primárnu zodpovednosť za objasnenie otázok okolo vírusu MERS nesie práve toto saudskoarabské ministerstvo, ktoré v súlade s medzinárodnými zdravotnými nariadeniami informuje WHO o prípadoch MERS. WHO vyslala na Blízky východ niekoľko misií, veľa práce však zostáva nedokončenej. Vedci stále nevedia, ako presne dochádza k nákaze z ťavy na človeka. Zdrojom tak môže byť ťavie mäso, mlieko, krv alebo ďalšie tekutiny. Možno stačí byť len v jeho blízkosti, ak kýcha či kašle.
Egyptský mikrobiológ Alí Muhammad Zaki, ktorý v roku 2012 pracoval v nemocnici v Džidde, zverejnil na vedeckých weboch informácie o laboratórnych výsledkoch prvého pacienta s MERS. Do týždňa ho z práce vyhodili. „Kvôli objavu som prišiel o prácu,“ povedal. Ian Lipkin, virológ z newyorskej Kolumbijskej univerzity, bol jedným z prvých, kto objavil spojenie medzi vírusom MERS a ťavami. Lipkin pôvodne spolupracoval s Mimisom. O tom, prečo sa spolupráca skončila, odmietol poskytnúť podrobnosti. „Na viacero veciach sa nezhodneme,“ povedal. Iba zástupca generálneho riaditeľa WHO Keidži Fukuda pripustil, že pokrok je pomalý a že napriek opakovaným výzvam WHO nedošlo ku kľúčovému výskumu a nie sú teda k dispozícii potrebné prípadové štúdie.