Napriek varovaniu zdravotníkov je tento trend zvlášť znepokojujúci u mladých ľudí, ktorí vysedávajú pri počítačoch. „Sedavého spôsobu života v Európe pribúda a tento trend je ešte viditeľnejší vo Francúzsku,“ uvádza profesor Jean-François Toussaint, riaditeľ Inštitútu pre biomedicínsky výskum a epidémiológiu športu (IRMES). Podľa prieskumu Eurobarometra sa počet Európanov, ktorí uviedli, že sa nevenujú žiadnej fyzickej aktivite ani športu, zvýšil od roku 2009 do roku 2013 z 39 na 42 percent.
Aby sa človek tešil dobrému zdraviu, mal by podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) urobiť denne najmenej 10-tisíc krokov. To možno zmerať pomocou krokomeru. Túto požiadavka podľa prieskumu IRMES nespĺňa 75 percent Francúzov vo veku od 18 do 64 rokov. A počet tých, ktorí sa pravidelne venujú fyzickej aktivite alebo športu, poklesol o päť percent.
Veľmi znepokojujúce je podľa Toussainta to, že ľudia vo veku 18 až 24 rokov chodia pešo omnoho menej, ako je priemer: urobia okolo 2 000 krokov denne. V tejto vekovej kategórii sa najviac prejavuje tendencia k sedavému spôsobu života. Na vine je vraj záľuba vo videohrách a komunikácia prostredníctvom internetu, smartfónov či tabletov. Mladí vo veku od 18 do 24 rokov sú „prilepení k obrazovke“ a sú dokonca menej aktívni než ľudia vo veku od 55 do 64 rokov.
Výskum IRMES však tiež ukázal vplyv príkladu rodičov: čím sú rodičia aktívnejší, tým sú aktívnejšie aj ich deti a naopak. Profesor François Carré dokonca uvádza, že čím viac času ľudia strávia v sede, tým kratšia je dĺžka ich života.
Denník The Washington Post nedávno zverejnil článok, v ktorom vymenúva negatívne účinky sedenia na telo. Táto pozícia podľa denníka vyvoláva choroby „od hlavy až k pätám“. Sedavý spôsob života je spojený so zlým využívaním moderných technológií a je s ním spojený aj nárast obezity.
Je dokázané, že sedavý životný štýl zabíja viac ako tabak. Sedenie prispieva k rozvoju rizikových faktorov pre vznik kardiovaskulárnych chorôb, vysokého tlaku, cukrovky, vysokého cholesterolu. Sedenie však predovšetkým robí náš organizmus „lenivým“ a všetky naše orgány tak fungujú horšie. To robí telo náchylným na rozvoj rôznych chorôb vrátane rakoviny.
Sedenie prispieva k rozvoju všetkých chorôb svalov a kostí, zvyšuje bolesti chrbta a krčnej chrbtice. U starších osôb podporuje rozvoj Alzheimerovej choroby a riziko pádov. Sedenie prispieva aj k početným problémom, ktoré nám znepríjemňujú život: ťažké nohy, zápcha, pocit chronickej únavy.
Čo teda môžeme robiť, aby sme týmto problémom zabránili? Predovšetkým je potrebné uvedomiť si, že naše zdravie závisí hlavne od nás. Obmedzte dobu strávenú v sede. Ak musíte v zamestnaní sedieť, po dvoch až troch hodinách sa na dve až tri minúty zdvihnite a ponaťahujte. Vo verejnej doprave sa nehrňte na voľné miesto, ak idete len niekoľko zastávok. Denne chodievajte rýchlou chôdzou aspoň 30 minút. Nevyhýbajte sa chôdzi do schodov a ak môžete, jazdite na bicykli.
Skráťte obed o desať minút a prejdite sa. Večer vám od únavy pomôže chvíľa fyzickej aktivity lepšie, ako keď sa rozvalíte na pohovku pred televízor. Tá nech príde na rad až potom. Ideálne je do svojho týždenného rozvrhu zaradiť dvakrát až trikrát týždenne 30 až 40 minút telesnej aktivity. Využite túto príležitosť a športujte s rodinou či priateľmi.