„Minimálny počet identifikovaných kostier je päť. Štyria zosnulí boli pochovaní, jeden spálený,“ oznámilo grécke ministerstvo kultúry výsledok analýzy približne 550 kostí, nájdených v hrobke na severe Grécka.
Tento poznatok však nerieši hlavnú záhadu – identifikáciu pozostatkov, o ktorých sa špekuluje, pretože hrobka pochádza z doby Alexandra Veľkého (356–323 pred naším letopočtom), poznamenala agentúra AFP.
Pozostatky sa našli v poslednej miestnosti odkrývanej hrobky. Ministerstvo kultúry v novembri informovalo iba o náleze jedinej kostry.
Podrobnejším skúmaním nakoniec dospeli k záveru, že v hrobke bolo pochovaných najmenej päť ľudí. Našla sa však jediná lebka, hoci v pomerne dobrom stave, ktorá podľa komuniké určite patrila žene staršej ako 60-ročnej, ktorá bola vysoká 1,57 metra. Zrekonštruovať sa podarilo tiež pozostatky dvoch mužov vo veku medzi 35 až 45 rokov, vysokých 1,68 a 1,62 metra. Ostatky jedného z mužov niesli stopy rezného zranenia. Ďalšie ostatky patrili novorodencovi a osobe, ktorá ako jediná bola spopolnená a ktorej pohlavie sa nepodarilo určiť.
Ďalšie analýzy majú nasledovať s cieľom pokúsiť sa presnejšie určiť osoby, ktorých pozostatky sa v hrobke nachádzali.
Hrobka v meste Amfipolis je z doby 325 až 300 pred naším letopočtom a špekuluje sa, že by tu mohol byť pochovaný niekto z rodiny Alexandra Veľkého, alebo niektorý z jeho generálov. Hrob nebol porušený ani vyrabovaný. Okolo pohrebnej mohyly sa tiahne skoro 500 metrov dlhý a tri metre vysoký múr obložený mramorom. To napovedá, že tam bola pochovaná veľmi významná osobnosť.
Vykopávky na mieste začali už v roku 2012. Pôvodne sa špekulovalo aj o tom, že by to mohla byť hrobka samotného Alexandra. Ten zomrel v roku 323 pred naším letopočtom v Babylone. Jeho pozostatky boli zrejme prevezené do mauzólea na území Egypta, po hrobke sa však zľahla zem a presné miesto posledného odpočinku panovníka je stále zahalené tajomstvom.