Vedci uvádzajú, že analýza prekladov textov zo starovekej Mezopotámie odhalila stavy vtedajších vojakov, ktoré by súčasná doba diagnostikovala ako posttraumatickú stresovú poruchu. V textoch sa okrem iného uvádza, že bojovníkov „navštevovali duchovia, ktorým čelili v bitke“.
Nové informácie o PTSP v historických prameňoch tak posúvajú doterajšie hranice toho, ako hlboko do minulosti je možné syndróm vypátrať. Doteraz sa podľa profesora Jamieho Hughesa za prvú zmienku o posttraumatickej stresovej poruche považoval dokument antického historika Herodota. Ten opísal slepotu, ktorá v súvislosti s bitkou pri Maratóne postihla bojovníka Epizela. Herodotos uvádza, že Epizelos počas konfliktu medzi Aténčanmi a Peržanmi roku 490 pred naším letopočtom „náhle prišiel o zrak bez toho, aby sa ho čokoľvek dotkol“ a „po zvyšok života už zostal slepým“.
Hughes vo svojej práci pomenovanej Nič nové pod slnkom hovorí, že stavy zodpovedajúce PTSP sú zdokumentované v textoch z asýrskeho obdobia medzi rokmi 1 300 až 609 pred naším letopočtom. V tej dobe muži trávili jeden rok na strategických stavbách ríše, potom rok v armáde a tretí rok vo svojich rodinách. Následne sa cyklus opakoval.
„Opisujú, že počuli a videli duchov, ktorí sa im prihovárali a ktorí mali byť duchmi ľudí, ktorých zabili v bitke. To sú presne rovnaké stavy niektorých dnešných vojakov, ktorí sa zúčastnili na bojoch,“ uviedol Hughes.
Posttraumatickou stresovou poruchou sa v minulosti zaoberal okrem iného aj známy neurológ a psychológ Sigmund Freud, ktorý pátral po zdroji fyzických a psychických problémov vojakov prvej svetovej vojny, ktorí neutrpeli žiadne väčšie zranenia. Ako diagnóza bola PTSP klasifikovaná americkými psychiatrami po výskumoch psychických stavov vyslúžilcov z vojen v Kórei a vo Vietname.