Vedci analyzovali slovník, aký používajú ľudia tak v profesijnom, ako aj osobnom živote. Ako zdroj použili knihy, noviny, sociálne médiá, internetové stránky, televízne a filmové titulky a texty piesní. „Zhromaždili sme viac ako 100 miliárd slov z tweetov,“ uviedol ako príklad matematik Chris Danforth. Či už išlo o kórejské tweety, ruské romány, čínske weby, anglické texty piesní alebo dokonca vojnové spravodajstvo denníka The New York Times – všade mali ľudia sklon používať viac pozitívne ako negatívne slová.
V ďalšom kroku potom matematici identifikovali 10-tisíc najpoužívanejších slov v angličtine, španielčine, nemčine, brazílskej portugalčine, francúzštine, kórejčine, čínštine, ruštine, indonézštine a arabčine. Následne najali päťdesiatku rodených hovorcov, ktorí mali ohodnotiť slová na stupnici od jeden do desať, od najmenej šťastných po najšťastnejšie. „Smiech“ tak napríklad dostal známku 8,50, „jedlo“ 7,44 a „terorista“ len 1,30.
S pomocou Googlu potom vedci zistili, ako často sú tieto slová používané on-line. Najčastejší výskyt šťastných slov zaznamenali na španielskych weboch. A to pritom Španielsko tvrdo doplatilo na finančnú krízu a nezamestnanosť v krajine dosahuje 24 percent. Na druhej strane krajina žne veľa úspechov na športovom poli od cyklistiky cez futbal až po tenis.
Naopak, čínske knihy mali zo všetkých skúmaných zdrojov najnižší výskyt šťastných slov. Predposledné skončili kórejské filmové titulky a pred nimi texty piesní v angličtine.