Podľa kurátorky tamojšieho múzea Davorky Radovčičovej ide o osem opracovaných a väčšinou inak neporušených pazúrov orlov morských. Predmety, objavené na mieste spolu s kostrami neandertálcov pred 116 rokmi, však až v poslednom roku podrobili detailnejšej analýze.
Zistili, že nesú známky vrypov a pravidelných zárezov, ktoré boli vykonané s najväčšou pravdepodobnosťou z estetických dôvodov. Nepodarilo sa však zatiaľ preukázať, či sa mali stať súčasťou náhrdelníka alebo náramku.
Kosti viac ako osem desiatok neandertálcov rôzneho veku našiel na kopci nad mestom v roku 1899 paleontológ a geológ Dragutin Gorjanović Kramberger. Počas vykopávok trvajúcich šesť rokov odhalil so svojimi spolupracovníkmi okolo 3-tisíc paleontologických pozostatkov praľudí a iných živočíchov.
V polovici 90. rokov odhalili kanadskí vedci pomocou spektroskopie a analýzy zubnej skloviny, že krapinskí neandertálci pochádzajú z poslednej veľkej doby ľadovej, teda že sú starí 130-tisíc rokov.