Tento objav vedci považujú za prvý dôkaz, že ešte staršia skupina „protoľudí“ mohla byť natoľko šikovná, aby prišla na to, ako vyrobiť nástroje s ostrými hranami. Nový objav podľa nich „stanovil nový začiatok pre archeológiu“.
„Celé nálezisko bolo plné prekvapení a prepíše v učebniciach mnoho vecí, o ktorých sme si mysleli, že sú pravda,“ uviedol spoluautor výskumu Chris Lepre z Rutgersovej univerzity. Štúdia bola publikovaná v žurnále Nature. „Tieto nástroje vniesli svetlo do neočakávaného a nepoznaného obdobia minulosti hominínov,“ pridala sa hlavná autorka štúdie Sonia Harmandová zo Stony Brook univerzity.
Hominíni sú skupina druhov, ktorá zahŕňa moderných ľudí Homo sapiens, ako aj blízkych evolučných príbuzných, ako bola napríklad Lucy, teda Australopithecus afarensis.
Antropológovia si dlho mysleli, že to boli naši dávni príbuzní z línie Homo, ktorí ako prví začali vyrábať kamenné nástroje. Nové nálezy však ukazujú, že to mohol byť niekto iný, nejaký vzdialenejší a starší príbuzný, kto ako prvý ovládol túto technológiu.
Vedci zatiaľ nevedia, kto vyrobil nástroje staré 3,3 milióna rokov. V roku 1999 však asi kilometer od nájdeného pästného klinu našli 3,3 milióna rokov starú lebku hominína druhu Kenyanthropus platyops. Stále však neexistuje presne určený evolučný strom moderných ľudí, a tak nikto nevie presne povedať v akom vzťahu je K. platytops k iným hominínom.
Isté však je, že žil pol milióna rokov pred prvými známymi predkami ľudí rodu Homo. Nedá sa však vylúčiť ani to, že tieto nástroje vyrobil nejaký iný druh z rovnakého obdobia, napríklad spomínaný Australophitecus. V hre ostáva aj možnosť, že pästný klin je dielom dosiaľ neobjaveného prastarého príslušníka rodu Homo.
Stanoviť presný vek nálezov sa vedcom podarilo vďaka vulkanickému prachu a magnetickému poľu Zeme. Magnetické pole Zeme sa pravidelne obráti a chronológia týchto udalostí je zdokumentovaná milióny rokov dozadu. Na základe polarity magnetických minerálov vedci stanovili vek nálezu na 3,33 až 3,11 miliónov rokov. K rovnakému výsledku dospelo aj datovanie vulkanického prachu.
Na vykopávkach sa zúčastnila aj Rhoda Quinnová z Rutgersovej univerzity, ktorá skúmala izotopy uhlíka v pôde. Vďaka nim a fosíliám zvierat sa dá približne rekonštruovať prostredie, v ktorom títo hominíni žili. To bolo ďalšie prekvapenie. Tam, kde je teraz púšť, vtedy rástli stromy a kríky. Zvyčajne sa uvádza, že výroba nástrojov bola reakciou na klimatické zmeny, ktoré priniesli rozširovanie trávnatej savany.
Toto však nebol ten prípad. Vedci preto predpokladajú, že títo praľudia, respektíve príbuzní praľudí, pästné kliny využívali na oddelenie mäsa od kostí z nádejných zdochlín. No vzhľadom na to, že žili v lese, ostré kamene asi používali aj na otváranie či čistenie orechov a hľuzovín.
Tradične sa uvádza, že kamenné nástroje začal ako prvý používať Homo habilis, teda človek zručný. Toto tvrdenie pochádza ešte zo 60. rokov, keď sa vo východnej Afrike podarilo nájsť nástroje a fosílie praľudí staré 1,5 až 2,1 milióna rokov. Neskôr sa ukázalo, že až také jednoznačné to nebude.
Napríklad v regióne Afar v Etiópii sa podarilo nájsť fosílie rodu Homo staré až 2,8 milióna rokov. V roku 2009, takisto v Etiópii, našli archeológovia kosti staré 3,4 milióna rokov, ktoré nesú jasné stopy po úderoch kameňom. Žiadne nástroje sa však v danej oblasti nepodarilo nájsť. Teraz však vedci našli viac ako 150 kamenných nástrojov starých viac ako 3 milióny rokov.
Niektoré pripomínajú primitívnu nákovu. Mnohé nástroje majú ostré hrany, takže tieto kamene museli byť cielene opracované. To znamená, že prvé kamenné nástroje vznikli o viac ako milión rokov skôr, ako sa zvykne uvádzať. Teraz už len treba zistiť, kto ich vyrobil. Bol to predchodca moderného človeka alebo nejaký jeho vzdialený príbuzný?