Fotografie kostrových zvyškov a ďalších skamenelín, ako aj rekonštrukciu tváre predchodcu človeka nazvaného Homo naledi, s povolením mesačníka National Geographic dnes zverejňujú svetové médiá. Mesačník ich bude publikovať spolu s rozsiahlou reportážou až vo svojom októbrovom vydaní.
Foto: SITA, Mark Thiessen
Vo štvrtkovom vyhlásení vedcov z juhoafrickej univerzity Witwatersrand so sídlom v Johannesburgu sa uvádza, že nález 15 kostrových častí je najrozsiahlejší tohto typu v Afrike. Štúdia, ktorá sa venuje nálezu a je zverejnená v časopise Elife hovorí, že objav zmení doterajšie názory na vývoj predchodcu človeka a indikuje, že Homo naledi mal už rituálne správanie. Doteraz najstaršie dôkazy o rituálnom správaní ľudí majú pritom iba 200-tisíc rokov. Vedci ho zaradili do skupiny Homo, ktorá zahŕňa moderné ľudské bytosti.
Výskum zatiaľ nespresnil, kedy títo jedinci žili, ale profesor Lee Berger, ktorý viedol výskumný tím sa pre BBC vyjadril, že verí, že patrili k prvým nášho druhu a mohli žiť v Afrike približne pred tromi miliónmi rokov. Profesor sa vyhol výrazu „chýbajúci článok“, ale uviedol, že Homo naledi by mohol byť akýmsi „mostom“ medzi oveľa primitívnejším vzpriamenými primátmi a človekom.
Vedci našli v jaskynnej komore celkovo 1 550 kostí, ktoré patrili zástupcom oboch pohlaví rôzneho veku. Pri štyroch jedincoch sa zachovala aj lebka. Homo naledi dorastal do výšky až 150 centimetrov, vážil do 45 kilogramov a podľa analýzy kostry sa pohyboval vzpriamene. Ruky mal podobné ako Homo sapiens, prsty však boli viac ohnuté. Jeho mozog bol síce relatívne malý, no na základe tvaru lebky, relatívne malých zubov, dlhých nôh a tvaru chodidiel ho vedci aj tak zaradili do rodu Homo. Ďalší výskum by mal odhaliť nové poznatky o tomto druhu. „Chceme zistiť, kedy sa rodili, kedy odstavovali svoje deti, ako sa vyvíjali, aké boli rozdiely medzi pohlaviami v každom z vývinových štádií a tiež ako zomreli,“ uviedol Berger pre BBC.