Foto: SHUTTERSTOCK
Na rozdiel od srdca, pľúc alebo mozgu nenájdeme sonet, ktorý by oslavoval brucho. Hoci ho literatúra opomína, stalo sa počas niekoľkých rokov jedným z hlavných tém vedeckých prác. Napríklad v roku 2003 spájal profesor chirurgie na Sherbroockej univerzite v Quebecu tráviace problémy so psychogenealógiou, s tým, ako problémy s bruchom vypovedajú o našej minulosti a ako pôsobí na duševný stav.
Aj celebrity sa zaoberajú svojím bruchom, či už ide o terapeutický pôst, alebo o detoxikáciu. Napríklad Jennifer Lopezová, Gwyneth Paltrowová a Jennifer Anistonová uprednostňujú terapeutický pôst. Iní dávajú prednosť odvarom s preháňavým účinkom a detoxikačným čajom. Všetky prostriedky sú dobré na to, aby sa vnútornosti očistili. Prechádzajú azda pocity fyzickej a duševnej pohody cez brucho? V čínskej a indickej mytológii je brucho považované za sídlo duše. V ňom sa tiež rodí nový život. Dokonca v Biblii je úloha brucha veľmi symbolická. Či Jonáš nebol tri dni väzňom v bruchu veľryby? V našej dobe už spoločnosť nepovažuje telo a jednotlivca za jediný celok. Telo podrobuje tisícke prísnych požiadaviek a robí z neho zdroj hrdosti alebo, naopak, hanby.
Hlavným komplexom Francúzov nie je nič iné ako brucho. Podľa štúdie ústavu Ipsos Santé z roku 2011 nemá svoje vlastné brucho rada každá druhá osoba. Táto neláska je oveľa väčšia ako pri ostatných častiach tela. Dokonca 66 percent opýtaných dospelo k záveru, že „pohoda v bruchu znamená pohodu v hlave“. Ako to vysvetliť? „Na rozdiel od mozgu, ktorý je v tele najvyššie položeným orgánom, je brucho spodkom tela, časti, ktorú spájame s našou živočíšnosťou a reprodukciou. V materialistickej spoločnosti, ktorá telo považuje za akýsi podnik, ktorý je potrebné riadiť, sa brucho má podrobovať našej vôli,“ podotýka sociológ David Le Breton, ktorého citoval francúzsky týždenník L¤Express.
Pretože nemôžeme mať pod kontrolou svoj život, snažíme sa mať pod kontrolou svoje telo. Tejto kontrole sa však brucho často vymyká. Preto sú také úspešné orientálne a alternatívne metódy, ktoré sa zaoberajú telom v jeho celistvosti. Le Breton hovorí, že naša posadnutosť bruchom je aj výsledkom ustavičnej prítomnosti problematiky výživy v médiách. „To, že kuchyňa znova nadobúda svoj význam, že sa ľudia zaujímajú o to, čo jedia, im dáva potrebu starať sa o tento orgán a odstraňovať tabu,“ uvádza.
Priekopníkom novej vedy nazvanej neurogastroenterológia je profesor Michael Gershon z Columbijskej univerzity v New Yorku. Nervový systém nášho tráviaceho ústrojenstva má podľa neho akúsi mozgovú aktivitu a inteligenciu. Z toho vyplýva aj prezývka brucha – druhý mozog. Profesor Gershon preukázal, že 90 percent hormónu šťastia sérotonínu sa produkuje a skladuje v črevách. Črevný mozog je miestom, odkiaľ pramení strach, úzkosť a fóbie. Rodí sa tam intuícia, pochopenie pre druhých, túžba po kontrole a obsesie. „Namiesto toho, aby sme sa snažili svoje brucho kontrolovať, urobili by sme lepšie, keby sme sa ho naučili počúvať,“ vysvetľuje Gershon. Nerovnováha v trávení je často dôsledkom psychických a emotívnych problémov, tieto problémy však môžu byť tiež príčinou týchto ťažkostí.
„Žijeme v spoločnosti, ktorá uprednostňuje mozgovú aktivitu. Nejde rozhodne o to, že by sme ju chceli popierať, usilujeme skôr o rovnováhu a umožnenie cirkulácie energie v bruchu,“ dodáva expert na japonské dýchacie masáže Thibault Marlin. Či už to je hypnóza, masáže, cvičenia, meditácie, plné uvedomovanie si brucha, zdravá výživa, či akupunktúra, každý môže mať svoju metódu.