Na pohrebisku Filištíncov našli v niekoľkých pohrebných komorách pozostatky približne 200 ľudí obklopené parfumami, zbraňami či šperkmi, ktoré pochádzajú z obdobia od 11. do 8. storočia pred naším letopočtom.
„Po desaťročiach študovania toho, čo po sebe zanechali Filištínci, sme sa konečne stretli s ľuďmi. Týmto objavom sme sa dostali bližšie k odhaleniu tajomstva o ich pôvode,“ vyjadril sa Daniel M. Master, ktorý bol jedným z vedúcich vykopávok. Odborníci momentálne podrobujú nálezy testom DNA, rádiokarbónovej metóde či iným testom, aby mohli presnejšie určiť miesto pôvodu tohto starovekého národa, keďže by to podľa dobových zdrojov mohla byť grécka pevnina, ostrovy Kréta a Cyprus či oblasť Malej Ázie v dnešnom Turecku.
Foto: SITA/AP, Tsafrir Abayov
Foto: Reuters, AMIR COHEN
Experti tvrdia, že mnoho z nájdených tiel Filištínci nepochovali s osobnými vecami, ale u niektorých objavili nádoby na parfum, skladovacie nádoby či malé misky. Ďalšie pozostatky mali u seba šperky ako náhrdelníky, náušnice, náramky či prstene na nohy. Iné mali zase zbrane. „Takto sa starali o svojich mŕtvych a pre nás je to ako kniha kódov, ktorá nám pomôže všetko rozlúštiť,“ uviedol účastník expedície Adam Aja.
Archeológovia cintorín objavili už v roku 2013, ale s jeho zverejnením počkali až do ukončenia vykopávok. Dôvodom bola snaha vyhnúť sa pozornosti ultraortodoxných židov, ktorí svojho času vystupovali za ich zastavenie. Vedci podľa nich narúšali posvätnosť pohrebiska, o ktorom si mysleli, že mohlo byť židovského pôvodu.
Filištínci sa usídlili v oblasti južného Izraela a pásma Gazy približne v 12. storočí pred naším letopočtom, pričom v Biblii sa o nich píše ako o nepriateľoch starovekých Izraelitov. Najznámejším z nich je bojovník Goliáš, ktorého zabil mladý kráľ Dávid. Po tomto národe neskôr oblasť dostala meno Palestína.