Dlhé zaoceánske lety dajú organizmu zabrať. Človeku potom trvá niekoľko dní až týždňov, kým sa plne aklimatizuje a prispôsobí novému časovému pásmu. Takzvaná pásmová choroba (z angl. jet lag) trápi väčšinu cestovateľov, ktorí kvôli väčšiemu časovému posunu trpia nespavosťou, únavou či nechuťou do jedla. Izraelským vedcom sa podarilo nájsť spôsob, ako pásmovej chorobe zabrániť, prípadne aspoň minimalizovať jej negatívne účinky na ľudský organizmus.
Už aj malá zmena hladiny kyslíka pomôže pri prekonávaní pásmovej choroby
Vedci zistili, že pri znížení hladiny kyslíka v lietadle sa človek dokáže lepšie adaptovať na zmenu času a podnebia. V štúdii, ktorú nedávno zverejnili vo vedeckom periodiku Cell Metabolism, opisujú, ako zmena hladiny kyslíka dokáže reštartovať takzvaný cirkadiánny rytmus u myší. Už aj minimálna, len trojpercentná, zmena koncentrácie kyslíka v bunkách dvakrát denne môže reštartovať biologický rytmus v tele. “Tieto vnútorné hodiny umožňujú organizmu koordinovať biologické procesy a správanie pod vplyvom zmeny prostredia v cykle deň-noc,” píše izraelský server NoCamels.
Vplyv zmeny koncentrácie kyslíka vedci skúmali na myšiach
Dôvod, prečo vedci skúmali vplyv zmeny času na myšiach bol najmä ten, že na časový posun reagujú veľmi podobne ako ľudia. V priebehu experimentu v kontrolovanom prostredí myši kŕmili, umožnili im spať a behať. Následne zisťovali, ako myši zareagujú, ak sa harmonogram činností posunie o šesť hodín vpred. Rovnako postupovali aj pri zmene hladiny kyslíka v prostredí.
Myši v takomto prípade vykazovali lepšiu schopnosť adaptovať sa na časový posun a obnoviť stravovacie návyky a pohybovú aktivitu. Vedci sa domnievajú, že reakciu na zmeny v hladine kyslíka má na svedomí proteín s názvom HIF1α. Bunky, ktoré vykazovali deficit proteínu na zmeny hladiny kyslíka reagovať nedokázali.