V panike a neschopná hovoriť s ním bojovala, zatiaľ čo jej priateľ pokojne spal vedľa nej. Nakoniec sa jej podarilo vstať a pokémon zmizol. Rýchlo prehľadala dom – a keď nič nenašla, ohlásila útok polícii. Správu o bizarnom napadnutí, ktoré údajne spáchal pokémon, prevzal celý rad medzinárodných bulvárnych denníkov, ktoré ju „okorenili“ škodoradosťou.
Keď sa však táto správa dostala po internete k Matthewovi Tompkinsovi, experimentálnemu psychológovi Oxfordskej univerzity, nemávol nad ňou rukou ako nad kačicou zrodenou v uhorkovej sezóne. Naopak. Pomyslel si: „Toto by sa mohlo stať komukoľvek.“ Podľa jeho slov tento nočný útok pokémona zapadá do toho, čo už o spánku vieme. A na základe toho, čo sa už o tomto záhadnom neuropsychologickom stave, akým spánok je, podarilo zistiť, sa dá zážitok onej moskovskej ženy opísať ako „normálny“.
Krátke, hoci zdanlivo paradoxné vysvetlenie znie, že mohla byť hore, a pritom snívať. Ak ponecháme bokom pokémonov a sústredíme sa na opis toho, ako sa nemohla pohnúť a cítila na sebe drvivú ťažobu, nájdeme obdobné symptómy v už opísaných javoch. Podľa nich ide o poddruh parasómie, čiže spánkovej poruchy. Okrem neschopnosti hýbať sa tieto obdobia bdelého ochrnutia často sprevádzajú živé zmyslové halucinácie. A obrazy zo snov tak skutočne môžu preniknúť do bdelej, fyzicky vnímanej reality.
Obsah halucinácií môže byť často tematicky spojený s pocitom paralýzy, ktorý sa prejavuje ako vízia votrelca v posteli, ktorý fyzicky tlačí spáča nadol. Podobné prípady, ktoré je možné pripísať na vrub spánkovej paralýze, je možné vysledovať naprieč históriou i rôznymi kultúrami od doby najmenej 400 rokov pred naším letopočtom.
Prvá doteraz známa referencia sa objavila v knihe Čou Li: Čchun-kuan, starodávnom čínskom spise o spánku a snívaní. Tento text zahŕňa taxonómiu rôznych typov snívania a vedci zistili, že e-meng (sny o prekvapení) zdieľajú mnoho charakteristík, ktoré sú teraz spájané so spánkovou paralýzou. V závislosti od časového obdobia a kultúrnom kontexte môžu byť tieto nočné mory interpretované rôznymi spôsobmi.
Experti na spánkovú paralýzu Brian Sharpless a Karl Dograhmji zozbierali 118 rôznych výrazov, ktoré opisujú zážitky podobné spánkovej paralýze. Nórske povesti obsahujú svartalfary – zlých elfov, ktorí strieľajú do ľudí ochromujúce šípy, aby sa im uhniezdi na hrudi. Japonci majú termín kanašibari, ktorý znamená magické pripútanie na miesto neviditeľným kusom kovu. V niektorých častiach Švajčiarska ľudia hovoria o tchutch-muton – zlej víle z nočných môr, ktorá sa prezlieka za čiernu ovcu. Kurdov navštevuje Mottakí, zlý duch, ktorý v noci dusí ľudí. Iránci majú termín bachtak, čo má byť džin sediaci na hrudi spáča.
Vedci teoreticky zvažujú aj možnosť, že by spánková paralýza mohla byť v niektorých prípadoch zodpovedná za presvedčenie ľudí, že boli unesení mimozemšťanmi. A od tých už nie je k Pokémonom až tak ďaleko.