Aj v tomto prípade ide o jednoduchý proces, ktorý sa však dá len zložito vysvetliť. Tejto úlohy sa chopili Christopher Daily-Diamond, Christine Greggová a Oliver O'Reily z Kalifornskej univerzity v Berkeley, ktorí opisujú ako sa šnúrka na topánke či teniske môže rozviazať v priebehu pár sekúnd.
„Vaše šnúrky môžu byť dlho v poriadku, kým nedôjde k onému jedinému maličkému pohybu, ktorý spustí uvoľňovanie, ktoré odštartuje lavínový efekt vedúci k zlyhaniu uzla,“ uviedla Christine Greggová.
Dlho hľadaná odpoveď na túto záhadu je teda takáto. Pri behu naráža noha na zem sedemnásobnou silou gravitácie. V dôsledku tejto sily sa uzol napína a zase uvoľňuje, keď noha došliapava. Postupom času toto napínanie a zmršťovanie povolí samotný uzol. A v tej chvíli zaútočí druhá neviditeľná sila: zotrvačnosť voľných koncov šnúrok. Tá začne pôsobiť, keď noha pri kroku švihne dozadu. „Keď chcem rozviazať mašličku na šnúrke, potiahnem za voľné konce, a uzol povolí. To isté sa so šnúrkou deje počas pohybu,“ dodala Greggová.
Obe tieto sily dohromady – sila pôsobiaca priamo na uzol a ťažná sila voľných koncov (a tiež slučiek) – sa nakoniec postarajú o onen čarodejnícky trik: Rozviazanie pevne uviazaných šnúrok.
Vedci tento problém skúmali pomocou spomaleného záznamu kamery. Šnúrky zaviazané na mašličku nechali kývať na kyvadle, aby preskúmali mechaniku uzla, a postupne na voľné konce šnúrok pridávali váhu. Ako sa dalo čakať, čím väčšia bola ťarcha na koncoch šnúrok, tým rýchlejšie sa uzol rozviazal.
Vedci dodávajú, že nezáleží na tom, akú techniku použijete na uviazanie mašličky na šnúrkach topánok. Aj tak sa skôr či neskôr rozviažu. Existuje len jedna vec, ktorou sa dá rozviazanie oddialiť – uviazať šnúrky tak pevne, ako sa len dá. „Pevne uviazané šnúrky vyžadujú viac cyklov došliapnutí a švihnutí nôh dozadu, aby uzol zlyhal. V ideálnom prípade ide o vyšší počet cyklov spomínaných faktorov,“ uviedli vedci v štúdii, ktorú zverejnil odborný žurnál Proceedings of the Royal Society A.
Ak by niekomu pripadalo 17 strán odbornej štúdie na tému rozväzovania šnúrok ako trochu prehnaných, vedci uisťujú, že ide len o začiatok. Ich vyšším cieľom je pochopiť uzly z mechanického uhla pohľadu, pretože uzlové štruktúry sú v prírode široko rozšírené. „Ak pochopíme šnúrky, potom tieto zistenia môžeme aplikovať na ďalšie veci, ako je DNA alebo mikroštruktúry, ktoré zlyhávajú vplyvom dynamických síl,“ vysvetlil Christopher Daily-Diamond.