Nevyspatý mozog sa sám požiera

Časté ponocovanie a nedostatok spánku nie sú mnohým ľuďom cudzie, no takýmto životným štýlom povzbudzujú mozgové bunky k nadmernej činnosti.

25.05.2017 14:00
bolesť hlavy, nespavosť Foto:
Časté ponocovanie či nespavosť môžu viesť k vzniku rôznych neurologických ochorení.
debata

V krátkodobom horizonte to môže byť pre mozog dokonca aj prospešné. Umožňuje mu to zbaviť sa opotrebovaných neurónov a škodlivých látok a intenzívnejšie popracovať na oprave signálnych ciest.

Z dlhodobého hľadiska však nakoniec začne mozog akoby požierať sám seba, čo by mohlo vysvetľovať, prečo ľudia s chronickým nedostatkom spánku sú náchylnejší na Alzheimerovu chorobu a iné neurologické ochorenia. Tvrdia to talianski vedci, ktorí vplyv dlhodobého nedostatku spánku skúmali na myšiach.

Tím okolo Michela Bellesiho z Marcheho polytechnickej univerzity v Ancone porovnával mozgy myší, ktoré mohli spať, koľko chceli, s mozgami myší, ktoré boli nútené zostať bdelé o osem hodín dlhšie. Tretia skupina myší to mala najťažšie – spánok im nebol dopriaty päť dní za sebou.

Výskumníci sa zamerali špeciálne na gliálne bunky. Tie spolu s nervovými bunkami tvoria nervové tkanivo. Okrem podpornej majú aj vyživovaciu, regeneračnú a ochrannú funkciu. V mozgu vlastne tvoria akúsi upratovaciu čatu, ktorá sa stará o bezproblémový chod mozgu a podstatne aktívnejšie sú, keď je organizmus vyčerpaný v dôsledku nedostatku spánku.

Podľa Bellesiho skúmania ich aktivita u chronicky nevyspatých myší bola viac ako dvojnásobná oproti myšiam, ktoré pravidelne oddychovali. To naznačuje, že gliálne bunky sa pustia aj do zdravých alebo relatívne málo poškodených nervových synapsií. „Pre nedostatok spánku začnú doslova požierať viac nervových synapsií,“ uviedol Bellesi, ktorý s kolegami výsledky štúdie publikoval v Journal of Neuroscience.

Z istého pohľadu to môže byť dobré, pretože gliálne bunky sa zamerajú najmä na najväčšie synapsie, ktoré sú staršie a intenzívnejšie využívané. „Sú ako kusy starého nábytku, ktoré potrebujú viac pozornosti a starostlivosti,“ vysvetľuje výskumník.

Viac znepokojujúce je však zistenie, že pri chronickom nedostatku spánku sú mikrogliálne bunky až príliš aktívne. „Dlhodobá aktivita mikrogliálnych buniek bola pozorovaná pri Alzheimerovej chorobe a iných formách neurodegenera­tívnych ochorení,“ povedal Bellesi.

Vedci však zatiaľ nepoznajú odpoveď, či návrat k normálnemu spánkovému režimu dokáže aspoň časť takto napáchaných škôd odstrániť. Chcú sa tomu venovať v ďalšom výskume.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #mozog #spánok #nespavosť