Človek existuje prinajmenšom o 100-tisíc rokov dlhšie

13.06.2017 14:00
Lebka homo sapiens
Rekonštrukcia lebky Homo sapiens starej asi 300-tisíc rokov. Autor:

Vedci v Maroku našli fosílie človeka (Homo sapiens) staré 300-tisíc rokov. Sú tak o stotisíc rokov staršie než doteraz známe najstaršie kosti človeka rozumného.

Úlomky kostí skúmali vedci pod vedením Jeana-Jacqua Hublina z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku. Aj experti, ktorí sa na štúdii nepodieľali, hovoria podľa agentúry DPA o senzácii.

Ako najstarší dôkaz o existencii Homo sapiens boli až doteraz považované 195-tisíc rokov staré nálezy z lokality Omo Kibish v Etiópii. Vďaka najnovším poznatkom možno teraz aj na dávnejšie, no sporné fosílie hľadieť v novom svetle. Napríklad 260-tisíc rokov starý úlomok lebky z Florisbadu v Juhoafrickej republike teraz tiež vedci priraďujú druhu Homo sapiens.

„Dlhý čas sme si mysleli, že kolíska ľudstva ležala pred zhruba 200-tisíc rokmi niekde vo východnej Afrike,“ povedal Hublin. „Naše údaje však ukazujú, že sa Homo sapiens už pred zhruba 300-tisíc rokmi rozšíril po celom kontinente,“ dodal vedec, ktorý výskum publikoval v žurnále Nature. Dávno predtým ako moderný človek pred zhruba 100-tisíc rokmi opustil Afriku, teda podľa nových poznatkov osídlil celý čierny kontinent.

V lokalite Džabal Irhúd, približne 100 kilometrov severozápadne od Marakéša, vedci našli 22 skamenených pozostatkov kostí, lebiek, čeľustí a zubov, ktoré pochádzali od najmenej piatich ľudí. Najmä fragmenty lebiek podrobili Hublin a jeho kolegovia presnej počítačovej tomografii a štatistickej analýze.

Terajšie vedecké poznatky sa však zďaleka netýkajú len časového zaradenia. Tvár raného Homo sapiens bola podľa nich už vtedy plne vyvinutá. „To znamená, že sa tvar tvárových kostí vyvinul už na začiatku evolúcie nášho druhu,“ vyvodzuje spoluautor štúdie Philipp Gunz. Naproti tomu tvar mozgu a pravdepodobne aj jeho funkcie sa premenili až v priebehu neskoršieho vývoja.

Pri vykopávkach vedci našli aj veľa kostí zvierat, napríklad gaziel, a tiež nástroje, ktoré uľahčili datovanie nálezov. „V Džabal Irhúde sme mali šťastie, že toľko kamenných nástrojov bolo vystavených vysokej teplote,“ vysvetlil ďalší vedec Daniel Richter. „Vďaka tomu sme mohli použiť termoluminiscenčnú metódu na presné datovanie vrstiev nálezu,“ vysvetlil expert.

V komentári pre Nature súhlasí Chris Stringer a Julia Galwayová-Withamová z Prírodohisto­rického múzea v Londýne, že marocké fosílie predstavujú najlepšie datované dôkazy ranej „predmodernej“ fázy evolúcie Homo sapiens. Podľa nich je však skamenelín príliš málo na dôkaz, že sa moderný človek skutočne rozšíril po celej Afrike už pred viac ako 250-tisíc rokmi. Ralf Schmitz z Bonnskej univerzity považuje objav za senzáciu. O určení veku nálezov nepochybuje a oceňuje, že Hublin a jeho kolegovia pracovali veľmi dôkladne.

#Maroko #Homo sapiens #fosílie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk