Jedna z nich je prvým rozsiahlym európskym výskumom, do ktorého bolo zapojených vyše 520-tisíc účastníkov z desiatich európskych krajín. Zaoberala sa súvislosťami medzi konzumáciou kávy a rizikom úmrtnosti a podpísalo sa pod ňu 48 vedcov z celého sveta.
Druhá štúdia je americká a jej hlavnou autorkou je Wendy Setiawanová z Univerzity Južnej Kalifornie. Zaoberala sa skúmaním súvislostí medzi pitím kávy a úmrtnosťou na vzorke 185 Afroameričanov, Latinskoameričanov a Američanov japonského a kaukazského pôvodu. Obe štúdie preukázali, že priaznivé účinky kávy sú si podobné u všetkých etník. V porovnaní s tými, ktorí kávu nepijú, je u tých, ktorí vypijú jednu šálku (235 mililitrov) denne, o 12 percent nižšie riziko úmrtia na všetky choroby (srdcové choroby, rakovinu, mŕtvicu, cukrovku a dýchacie problémy či problémy s obličkami). Ešte lepšie je piť tri šálky denne: potom sa riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí kávu nepijú, znižuje o 18 percent.
Európska štúdia, ktorú riadil epidemiológ Marc Gunter, zahŕňala 521¤330 účastníkov starších ako tridsaťpäť rokov z Talianska, Dánska, Francúzska, Nemecka, Grécka, Holandska, Nórska, Veľkej Británie, zo Španielska a Švédska. Sledované osoby vyplňovali dotazníky počas 16 rokov. Za toto obdobie ich 41¤693 zomrelo.
Ako je možné vysvetliť pozitívne účinky kávy? „Káva obsahuje početné zložky, ako sú polyfenoly, silné prírodné antioxidanty, kyseliny chlorogenické a diterpény, ktoré sú prítomné v hrozne a rastlinných balzamoch. To všetko má antioxidačné účinky,“ povedal talianskemu denníku La Repubblica Marc Gunter.
Najväčší blahodarný účinok má káva na tráviace ústrojenstvo. Oproti tým, ktorí kávu nepijú, majú tí, ktorí vypijú denne viac ako tri šálky, o 59 percent nižšie riziko úmrtia na choroby tráviacej sústavy, ak ide o muža, a o 40 nižšie, ak ide o ženu. „Kto pije kávu, má takisto lepší enzymatický profil pečene. Navyše je konzumácia kávy spojená s lepšou kontrolou glukózy a nižšou mierou zápalovosti v organizme. Kto pije kávu, má nižšie hodnoty C-reaktívneho proteínu, ktorý je markerom zápalu. To všetko prispieva k vysvetleniu toho, prečo majú fanúšikovia kávy nižšie riziko úmrtnosti,“ uvádza Marc Gunter.
„Spojitosť medzi kávou a zníženým rizikom smrti bola zistená nezávisle od prítomnosti kofeínu v konzumovanej káve. Usudzujeme, že ozdravný efekt teda majú iné látky obsiahnuté v káve,“ vysvetľuje Gunter.
Štúdie Marca Guntera a Wendy Setiawanovej nie sú jediné, ktoré sa zaoberali súvislosťami medzi kávou a zdravím. „V posledných dvoch či troch rokoch sa na túto tému uskutočnili rozsiahle výskumy najmä v Spojených štátoch a v Japonsku, ktoré tiež preukázali, že je konzumácia kávy spojená s nižšou úmrtnosťou v strednom i pokročilom veku,“ uvádza riaditeľ School of Public Health pri Imperial College v Londýne Elio Riboli, spoluautor štúdie Marca Guntera. „V našej štúdii sme urobili krok vpred, pretože sme preukázali, že káva má ochranný účinok, pokiaľ ide o tráviace ústrojenstvo a kardiovaskulárny systém,“ dodáva.
Antioxidačný účinok korešponduje s tým, čo bolo zistené už v Taliansku. V štúdiách Národného ústavu pre výživu v Ríme, robených pred niekoľkými rokmi, sa porovnávala konzumácia ovocia a zeleniny s pitím kávy. Ukázalo sa, že dve či tri šálky kávy denne majú antioxidačný účinok porovnateľný, a možno aj väčší ako konzumácia porcie ovocia a zeleniny trikrát denne," hovorí Elio Riboli.