Prekvapivé však je, že vedci doteraz nemali jasnú odpoveď na to, ako vlastne tento zvuk vzniká. Podľa najnovších zistení publikovaných v žurnále Scientific Reports výskumníci uviedli, že zvuk praskania kĺbov na prstoch sa dá vysvetliť pomocou troch matematických rovníc. Ich zistenia potvrdili predpoklad, že neveľmi príjemný zvuk vzniká vďaka praskaniu drobných bublín v mazive okolo kĺbov. Zdá sa teda, že otázka stará zhruba sto rokov by mohla byť konečne zodpovedaná.
Študent Vineeth Chandran Suja praskal kĺbmi na rukách počas vyučovania, až sa napokon spolu s profesorom Abdulom Barakatom z francúzskej École polytechnique rozhodli tento fenomén podrobne preskúmať. „Prvá rovnica opisuje zmenu tlaku vnútri kĺbov, keď praskáme prstami,“ uviedol Barakat pre BBC News. „Druhá rovnica je dobre známa rovnica, ktorá opisuje zmeny veľkosti bublín pri zmene tlaku. A tretia rovnica spája zmenu veľkosti bublín so vznikom zvuku,“ dodal.
Foto: SHUTTERSTOCK
Tieto rovnice spolu tvoria kompletný matematický model, ktorý opisuje zvuk praskania kĺbov na prstoch, uviedol Chandran Suja, ktorý momentálne študuje na Stanfordovej univerzite v Kalifornii. „Keď praskáme hánky, tak vlastne rozťahujeme kĺby,“ hovorí Suja. „A keď to urobíme, tak klesne tlak a v kĺbovom mazive sa vytvoria drobné bubliny. Počas procesu praskania sa extrémne rýchlo mení veľkosť týchto bublín a tým vzniká daný charakteristický zvuk.“
Tento matematický model šikovne spája dve protichodné teórie. S ideou, že kolaps bublín spôsobuje praskavý zvuk prišli vedci už v roku 1971. O štyridsať rokov neskôr však experimenty ukázali, že bubliny ostávajú v mazive dlho po tom, čo človek praskol kĺbmi.
Nový matematický model tento konflikt vyriešil tým, že na vytvorenie zvuku postačuje len čiastočný kolaps bublín. Preto drobné bubliny môžu v kĺbovom mazive zostať aj po zapraskaní hánkami na rukách. Dvojica francúzskych výskumníkov vlastne dokázala, že tlak vytvorený praskaním bublín vytvára akustické vlny, ktoré je možné predpovedať pomocou matematiky, ako aj experimentálne zmerať na dobrovoľníkoch.
Zároveň to aj vysvetľuje, prečo niektorým ľuďom prsty nepraskajú. Podľa všetkého totiž majú príliš veľké medzery medzi kosťami dlane a prstov a tlak v mazive pri ohýbaní neklesne dostatočne na to, aby pri tom vznikol zvuk. Vedci takisto určili priemerný čas potrebný medzi jednotlivými praskaniami. Stanovili ho na 20 minút.