„Ako prví na svete sme zistili, že cytokiníny a od nich odvodené látky dokážu chrániť kožné bunky pred škodlivými účinkami oboch typov ultrafialového žiarenia, teda UVA i UVB. To je informácia nová, vedci sa totiž skôr touto otázkou nezaoberali. Dôležité je aj zistenie, že naše látky podporujú prirodzenú obranu kožných buniek,“ uviedol hlavný autor práce Martin Hönig z CRH.
Skúmali účinky na ľudské bunky
Vývoju malých molekúl odvodených od cytokinínov sa vedci venujú dlhodobo, tentoraz sa zamerali na látky na báze kinetín a spoločne s kolegami z lekárskej fakulty skúmali ich účinky na ľudské kožné bunky. Počas piatich rokov vytvárali rôzne obmeny molekuly kinetín a sledovali vplyv ich štruktúry na biologickú aktivitu. Rôzne deriváty potom testovali na ľudských kožných bunkách v laboratórnych podmienkach. „Najprv sme potvrdili, že látky nie sú fototoxické, teda že sa nestávajú pôsobením UV žiarenia nebezpečnými. Následne sme preukázali, že dokonca prispievajú k ochrane kožných buniek tým, že vyburcujú ich prirodzené obranné reakcie,“ uviedla koordinátorka projektu Lucie Plíhalová.
Pôdna hlísta ako model
Pôsobeniu nových derivátov potom vystavili háďatko obecné, čo je pôdna hlísta, ktorá slúži vedcom ako modelový organizmus pre štúdium stresu a starnutia. Rad látok má totiž na tento organizmus podobné účinky ako u cicavcov.
„Zistili sme, že naše látky chránia háďatko pred oxidačným stresom, ktorý sme u neho umelo vyvolali. Chráni teda pred stresom nielen bunky v tkanivovej kultúre, ale aj celé organizmy,“ doplnila Plíhalová. Vo výskume olomouckí vedci pokračujú, v súčasnosti sa zameriavajú na presnejší opis mechanizmu účinku série látok, ktoré vyvinuli. Látky boli patentovo chránené prihláškou vynálezu a jedna z kozmetických firiem ich teraz testuje pre ďalšie využitie v kozmetickom priemysle, dodala hovorkyňa centra Martina Šaradínová.