Foto: SHUTTERSTOCK
Niekoľko tu pochovaných ľudí podľa nového výskumu nepochádzalo z okolia miesta, ale z takmer 300 kilometrov vzdialeného západného Walesu. Podľa novej teórie možno práve oni na miesto v južnom Anglicku doniesli dolerit, druh čadiča vyťažený v západovelšskom pohorí Preseli, ktorý bol preukázateľne použitý pri jednej z raných fáz stavby Stonehenge, informovala agentúra DPA.
Archeológovia si dlho lámu hlavu nad tým, prečo vlastne Stonehenge vzniklo. Nálezisko z mladšej doby kamennej, ktoré je zapísané na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, mohlo byť svätyňou či observatóriom.
V monumentálnom areáli sa nachádzajú okrem iného priehlbiny, v ktorých sa pred desiatkami rokov našli pozostatky ľudí, ktoré zostali po pohreboch spálením. Vedci práve tieto zvyšky kostí dvadsiatich piatich ľudí, ktorí žili v rokoch 3180 až 2380 pred naším letopočtom, teraz preskúmali.
Tím britských, francúzskych a belgických vedcov okolo Christopha Snoecka z Oxfordskej univerzity použil pri skúmaní kostí analýzu izotopov stroncia. Stroncium, jeden z kovov alkalických zemín, ľudia prijímajú v potrave a prvok sa následne ukladá v ich kostiach a zuboch. V závislosti na mieste, na ktorom žijú, majú potom ľudia v tele rôzne pomery izotopov stroncia. Vedci tak môžu porovnávaním archeologických nálezov so vzorkami odobratými zo súčasných rastlín, ľudských zubov či vody zistiť, odkiaľ dávni zosnulí pochádzali.
Pätnásť z dvadsiatich piatich ľudí, ktorých pozostatky sa v areáli Stonehenge našli, pochádzali podľa výsledkov skúmania z okolia miesta. Zvyšných desať ale prinajmenšom posledných desať rokov pred smrťou žilo v západnom Walese. Pozostatky niektorých z mŕtvych boli dokonca vo Walese aj spálené a až potom prevezené k pochovaniu do Stonehenge. To vyplynulo z analýzy zvyškov nájdeného dreva.
„Je to vskutku vzrušujúci objav, pretože ukazuje, na akej vzdialenosti ľudia zo Stonehenge cestovali,“ povedal výskumník Mike Parker Pearson z londýnskej University College, ktorý sa na analýze pozostatkov z megalitickej stavby podieľal.