Bez parfumácie by mydlá a čistiace prostriedky zapáchali

15.08.2018 12:00

Chemici z Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe (VŠCHT) pomáhajú so vznikom nových parfumov a vonných látok.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Podľa profesora Libora Červeného z fakulty chemickej technológie, ktorý stál pri zrode tohto partnerstva, chemici hľadajú nové látky a spôsoby výroby tých známych a tiež náhrady za substancie, ktoré sa prejavili ako alergény.

Spočiatku firma Aroma využívala odborníkov v chémii najmä na čistenie niektorých látok, konkrétne benzylacetátu a neskôr etylvanilínu. Neskôr sa spolupráca rozrástla. „Urobili sme tri veľké diery do sveta. Začalo sa to výrobou hydroškoricového alkoholu, ktorý sa dobre uplatnil a istý čas naň Aroma mala takmer svetový monopol,“ povedal Červený. Postihlo ho však to, čo je v tejto brandži obvyklé. Výrobcovia z Číny a Indie začali výrobu napodobňovať a postupne Aromu z trhu vytlačili. Na to musela firma reagovať.

Druhou „dierou do sveta“ boli dve veľmi podobné látky s obchodnými názvami Arocet a Arol. „Vyrábali sa v takom množstve, ktoré tvorilo tretinu svetovej produkcie,“ uviedol Červený. Tiež Arocet a Arol z trhu postupne vyhodili ázijskí konkurenti. Tretím výrazným úspechom je pripravovaná výroba ešte nezverejnenej vonnej látky. „V rezerve je už teraz päť ďalších potenciálnych výrob, na ktoré, ako dúfame, čoskoro dôjde,“ uviedol Červený. Parfuméri totiž podľa neho musia mať stále niečo v zálohe, trh sa mení a uspeje len ten, kto sa mu dokáže prispôsobiť a nemá medzery v dodávkach.

Každá vôňa sa skladá z mnohých desiatok látok a práve tieto chemické indivíduá hľadajú a syntetizujú odborníci z VŠCHT. „Výskum sa zameriava na tri oblasti. Prvé sú úplne nové, doteraz nepopísané látky. To sa stáva pomerne zriedka,“ povedal Červený. Chemici ďalej hľadajú nové spôsoby výroby už známych látok, aby ich bolo možné vyrábať modernejším, ekonomickejším a ekologickejším spôsobom. „Po tretie, je to náhrada alergénov, to je dnes veľká téma. Viac ako dve desiatky látok už sú v tejto oblasti zakázané,“ uviedol.

Vôňa ako „mačačinec“

Nahradiť zakázanú molekulu inou, ktorá bude mať rovnakú alebo aspoň podobnú vôňu, nie je podľa neho jednoduché. Vie sa síce, že o vôni či chuti rozhoduje štruktúra molekuly, podľa Červeného sa však dá len ťažko predvídať, čo presne malá zmena tvaru prinesie.

„Keď máte niekoľko látok, ktoré sa len nepatrne líšia v štruktúre, môžu mať sladkú chuť, ale bude medzi nimi jedna slaná. Musí sa to skúsiť, nemožno to modelovať na počítači,“ povedal. Preto je podľa neho pri výrobe parfumov nezastupiteľná úloha parfuméra.

Podobne ako melódia v hudbe aj vôňa sa skladá z jednotlivých zložiek, tónov, z ktorých parfumér zostavuje akordy. Ich kombináciou a prídavkami zložiek, ktoré zaisťujú napríklad stabilitu, dospeje k finálnemu výrobku – parfumovej kompozícii. Pre výsledok je dôležitý správny pomer zložiek a tiež ich koncentrácia.

„Robili sme látku, ktorá mala imitovať čierne ríbezle. V laboratóriu, kde vznikla, jej však nikto nepovedal inak ako mačačinec. Ako čierne ríbezle to voňalo až na druhom konci chodby,“ opísal Červený. Iným príkladom je podľa neho látka, ktorá sa pridáva do parfumov typu „slané more“. „Sama osebe je silne zapáchajúca, ale dáva sa jej len niekoľko molekúl na liter,“ uviedol.

Popri kozmetických výrobkoch je nesmierne dôležitá technická parfumácia. Bez nej sa podľa profesora chémia nezaobíde, rovnako ako napríklad bez farbív. Ľudia, ktorí chcú „žiť bez chémie“, si podľa Červeného nedokážu predstaviť dôsledky, aké by to malo. „Keby nevoňali mydlá, pracie prostriedky alebo aviváž, bolo by to niečo príšerné. Suroviny, ktoré sa do nich používajú, sú samy osebe silne zapáchajúce,“ upozornil.

#vonné látky #vedci #parfumy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk