Vďaka tomu sú potenciálne dobre využiteľné na liečebné účely pri mnohých chorobách, napríklad cukrovky, slepoty alebo Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby.
Kmeňové bunky predstavujú v posledných desaťročiach nástroj pre výskum mnohých zdravotných porúch. Pokusy o liečbu chorôb však zatiaľ viaznu na tom, že z nich vedci nevedia vypestovať plnohodnotné liečebné bunky. Pred 20 rokmi, 6. novembra 1998, sa podarilo americkým vedcom pod vedením Jamesa Thomsona na Wisconsinskej univerzite prvýkrát v histórii vytvoriť embryonálne kmeňové bunky človeka.
Väčšina buniek ľudského embrya sa premení v placentu a plodové obaly, ktoré chránia vyvíjajúci sa zárodok. Asi tretina buniek je ale predurčená k vývoju v budúceho človeka, v akýkoľvek z približne 230 typov buniek dospelého ľudského tela. To vedcov dlho fascinovalo, až prišiel prielom Jamesa Thomsona. Ten potreboval tri roky, aby mohol pred 20 rokmi ohlásiť svetu, že premenil bunky odobraté z ľudského embrya na univerzálnu bunkovú „surovinu“, ktorú je možné pretvárať na rôzne typy buniek človeka.
Kmeňové bunky a imunita
Na jednej strane vtedy zavládlo nadšenie najmä z možného vývoja nových liečebných metód, z druhej strany ale zaznievali ostré odsúdenia – predovšetkým od rímskokatolíckej cirkvi, ktorá tvorbu kmeňových buniek ostro odmieta. Kritici totiž považujú tento výskum za ničenie budúceho života, pretože pri ňom zomierajú ľudské embryá.
Rôzne sú aj prístupy legislatívy vo svete. V mnohých krajinách sú tvorba a výskum ľudských embryonálnych kmeňových buniek povolené za podmienok ustanovených zákonom. Kmeňovým bunkám na liečbu sa – nehľadiac na rad etických problémov – stále stavia do cesty problém s tolerovaním týchto buniek imunitným systémom príjemcu či s možným nekontrolovaným rastom podaných kmeňových buniek.
Riešením sa zdalo byť takzvané terapeutické klonovanie. Pri ňom je ľudské embryo vytvorené v laboratóriu vnesením jadra pacientovej bunky do ľudského vajíčka zbaveného vlastnej dedičnej informácie. Vzniknuté embryo a z neho vytvorené embryonálne kmeňové bunky potom nesú dedičnú informáciu pacienta.
Tento postup bol ale v roku 2004 zastavený škandálom okolo juhokórejského tímu na čele s profesorom U Sok-Hwange. Podľa záverov vyšetrovacej komisie Soulskej národnej univerzity z januára 2006 tento vedecký tím podvrhol dokumentáciu o klonovaní ľudského embrya a výskume kmeňových buniek. Pre výskum to znamenalo ťažkú ranu. Nástrahy terapeutického klonovania potom zvládol až v roku 2013 ruský biológ Sukru Mitalipov, pôsobiaci na Oregonskej univerzite.
Univerzálna bunková surovina
Ďalšou nádejou sa zdajú byť aj indukované pluripotentné kmeňové bunky (IPSC), ktoré boli predstavené v roku 2007 japonským vedcom Šinjom Jamanaka. Bunky pacientov sa dokážu premeniť na univerzálnu bunkovú surovinu na výrobu akéhokoľvek typu liečebných buniek tým, že v bunkách uvedie do činnosti štvoricu starostlivo vybraných génov. V roku 2012 za to Jamanaka dostal Nobelovu cenu za medicínu.
Bunky IPSC sú niekedy označované za budúcnosť medicíny. Nehrozí u nich riziko odmietnutia, možno ich ľahko „preprogramovať“ a ich tvorba nečelí takým etickým problémom, ako embryonálne kmeňové bunky. Už v septembri 2014 transplantovali japonskí lekári ako prví na svete pacientke časť sietnice vytvorenú z jej vlastných buniek. Išlo o prvú operáciu za použitia buniek IPSC.
Navyše technológia prípravy buniek IPSC sa podľa prednostu Biologického ústavu Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity Petra Dvořáka „prepojila s technológiou presnej editácie genómu, tzv. CRISPR/Cas9, a ponúkla tak medicíne takmer dokonalé modely genetických ochorení“. Podľa Dvořáka je teda pravdepodobné, že „bude bariéra širokého predklinického a klinického využívania buniek IPSC čoskoro prelomená a zmení medicínu“.
Ľudské kmeňové bunky stále predstavujú podľa biológa a profesora Českej poľnohospodárskej univerzity Jaroslava Petra „kameň mudrcov medicíny“ a nenahraditeľný nástroj pre výskum mnohých zdravotných porúch. Už začali prvé skúšky liečenia Parkinsonovej choroby, v štádiu príprav je aj liečba cukrovky prvého typu. A testuje sa liečba očnej sietnice poškodenej takzvanou makulárnou degeneráciou. Tohtoročná štúdia kalifornských lekárov napríklad uviedla, že rok po tom, čo vniesli do chorej sietnice pacientov „záplatu“ vypestovanú z embryonálnych kmeňových buniek, sa dvom chorým postupne zlepšil zrak natoľko, že sú opäť schopní čítať.