Odpoveď na túto otázku tkvie v jednom slove: nikotín. Táto látka je schopná aktivovať centrum odmeny. „Väčšina stavovcov má vo svojom centrálnom nervovom systéme mechanizmus, ktorý odhaľuje, učí sa a zhodnocuje správanie, ktoré zvyšuje šance na prežitie. Drogy ako je nikotín dokážu zmiasť mozog tým, že pirátsky zaútočia na tento systém odmeny,“ vysvetľuje profesor Henri-Jean Aubin.
Niektorí ľudia, ktorí sú znevýhodnení svojimi génmi, k tomu sú náchylnejší ako iní. „Musia konzumovať viac nikotínu, aby dokázali aktivovať svoj systém odmeny, a znovu nikotínu prepadajú potom, čo ho nejaký čas nekonzumovali,“ uvádza Uwe Maskos z Pasteurovho inštitútu. „Medzi dvoma cigaretami majú fajčiari zníženú náladu a kognitívne funkcie. Zakaždým, keď si zapália, uľaví sa im a tento deficit zmizne,“ uvádza profesor Aubin.
Keď sa nikotín zmocní systému odmien, zmení zásadne správanie fajčiarov. „Hovoríme teda o závislosti, ktorá je zároveň procesom narušovania rozhodovaní sprevádzaného automatickým správaním a stratou kontroly,“ hovorí Philippe Faure, neurofyziológ a riaditeľ výskumu v Štátnom ústredí vedeckého výskumu (CNRS). „Zakaždým, keď fajčíte, aktivuje nikotín systém odmeny. Opakovanie týchto aktivácií vedie k závislosti,“ dodáva.
Akonáhle závislosť vznikne, je sprevádzaná pocitom chronického nedostatku. Kým si fajčiari myslia, že im cigarety pomáhajú zvládať stres, skutočnosť je taká, že zhoršujú kvalitu ich psychického života. Tabak zvyšuje riziko vzniku depresií a znižuje šance na ich zvládnutie.
Ľudia veľmi dobre vedia, že fajčenie nie je dobré. Keď na cigaretu dostanú chuť, úsilie, ktoré musia vynaložiť na ovládnutie tohto impulzu, je príliš veľké. Psychická pohoda sa vracia k normálu po tom, čo človek prestal fajčiť, veľmi pomaly, a to mnohých fajčiarov odrádza v tom, aby zhasli poslednú cigaretu. „Bez pomoci sú títo ľudia dva až štyri týždne veľmi zraniteľní,“ konštatuje profesor Aubin. Prekážkou k tomu, aby človek prestal fajčiť, sú aj reálne obavy: strach zo zvýšenia hmotnosti, z neschopnosti zvládať stres či z toho, že nevedia, ako sa správať v situáciách, kde je zvyk fajčiť hlboko zakorenený.
Motivácia je hlavným kľúčom k tomu, aby človek prestal fajčiť. „Na jednej strane musí byť človek schopný oceniť význam toho, že prestane fajčiť, analyzovať, čo mu to prinesie a čo mu to vezme. Na druhej strane treba veriť vo svoju schopnosť zmeniť správanie,“ uvádza profesor Aubin.
Táto motivácia môže byť posilnená vzájomnou pomocou, kedy si napríklad fajčiari vymieňajú svoje skúsenosti na sociálnych sieťach. A keď to nestačí, ako to napokon často býva, sú ďalšie účinné spôsoby, o ktoré sa fajčiari môžu oprieť: kognitívna terapia, náhradná nikotínová liečba, lieky pomáhajúce prekonať abstinenčné príznaky či elektronické cigarety. „Predovšetkým treba fajčiarovi opakovať, čo získa tým, že prestane fajčiť. Že sa mu po niekoľkých týždňoch psychický stav výrazne zlepší a že tým prospeje svojmu srdcu a pľúcam,“ zdôrazňuje profesor Aubin.