Môžeme sa tréningom zmeniť na optimistov?

Niektorí z nás ako by boli vopred naprogramovaní za všetkých okolností hľadať svetlejšiu stránku vecí, zatiaľ čo iní sa sústreďujú predovšetkým na problémy.

07.02.2019 09:43
radosť, optimizmus, nálada Foto:
Mozog preferuje optimizmus a radosť zo života, lebo majú pozitívny vplyv na zdravie. Optimizmus napríklad znižuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
debata
Avšak ktorý pohľad na svet je vhodnejší? Ten optimistický alebo ten pesimistický? A je v našich silách ho zmeniť?

Ako napísal denník The Daily Telegraph, podľa mienky niektorých nás lepšie chráni, ak sme pripravení na najhoršie. Napriek tomu by sa ale väčšina ľudí radšej cítila šťastne ako mizerne – aj keby sa veci mali neskôr zvrtnúť. A čo viac, dôkazy naznačujú, že optimizmus so sebou nesie značné zdravotné výhody.

Hanne Rasmussenová z Kansaskej univerzity analyzovala 83 štúdií, ktoré sa zamerali na spojenie medzi optimizmom a fyzickým zdravím. Zistila, že optimistický postoj je významným indikátorom lepšieho výsledku u kardiovasku­lárnych chorôb, rakoviny, funkcie imunitného systému, znášanie bolesti, problémov spojených s tehotenstvom – a dokonca aj celkovým prežitím.

Optimistický postoj môže tiež posilniť vzťahy. Sanjay Srivastava a jeho kolegovia z Oregonskej univerzity sa pýtali manželských a partnerských párov. Zistili, že aj v páre, kde je len jeden optimista, sú obaja so vzťahom spokojnejší.

Ak je tomu tak, potom prečo sú optimistami len niektorí z nás? Je to dané geneticky – ako niečo, čo buď máme alebo nemáme – alebo je to niečo, čo sa môžeme naučiť?

Genetika rozhodne hrá svoju rolu, ako potvrdil napríklad výskum Elaine Foxovej a jej kolegov z Essexskej univerzity, alebo výskum Shelley Taylorovej z Kalifornskej univerzity v Los Angeles. Avšak vedci zapojení do obidvoch štúdií zdôraznili, že gény sú za optimizmus alebo pesimizmus zodpovedné len čiastočne – a každý, kto je odhodlaný vidieť radšej pohár napoly plný než prázdny, sa to môže naučiť.

Ako? Rozšírte pole možností. Kedykoľvek sa pristihnete, že očakávate katastrofu, zarazte sa. To je len jedna možnosť. Predstavte si dve ďalšie možnosti, ako všetko môže dopadnúť – jednu s neutrálnym a jednu s pozitívnym následkom. Tomu sa hovorí „pozitívna zmena rámca“. Precvičujte vnímavosť, teda schopnosť zámerne venovať pozornosť tomu, čo sa deje v prítomnom okamihu bez toho, aby ste riešili minulosť alebo sa stresovali z budúcnosti.

Richard Davidson a jeho kolegovia na Wisconsinskej univerzite ponúkli 25 účastníkom osemtýždňový kurz vnímavosti. Potom im a 16 kontrolným účastníkom dali injekciu vakcíny proti chrípke. Tí, ktorí prešli kurzom vnímavosti, vykazovali zvýšenú aktiváciu v ľavej prednej časti mozgu, ktorá je spojená s pozitívnym efektom. Táto skupina tiež mala silnejšiu imunitnú reakciu na vakcínu.

Chodievajte spať v dobrej nálade. To, na čo myslíme pred zaspaním, si s najväčšou pravdepodobnosťou zapamätáme. A preto si dajte na nočný stolík notes a keď zhasnete lampičku, zapíšte si tri najpríjemnejšie okamihy z celého dňa – a poznačte si tiež niečo, na čo sa ďalší deň tešíte.

Predstavujte si svoje najlepšie ja. Yvo Meevissen a jeho kolegovia z Maastrichtskej univerzity vyzvali účastníkov štúdie, aby si každý večer päť minút pred spaním predstavovali čo najlepšie podobu svojej osobnosti, a ďalšie, aby mysleli jednoducho na svoje každodenné aktivity. Po dvoch týždňoch hlásili účastníci z prvej skupiny podstatné zvýšenie svojho optimizmu.

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #štúdia #tréning #výskum #choroby #pesimizmus #optimisti