Nasledujúcich sedem rokov strávil hlavne ako maskot. Mladý usmievavý kozmonaut navštívil mnoho krajín sveta, kde propagoval sovietske úspechy. Márne boli jeho sny o ďalšej ceste do kozmu, nakoniec sa ale mohol vrátiť k lietaniu, ktoré sa mu však stalo osudným. Zomrel v marci 1968. Mal len 34 rokov.
Gagarin pochádzal zo skromných dedinských pomerov. Z rodnej obce Klušina, ktorá leží vo Smolenskej oblasti na západe Ruska, sa dostal vďaka svojmu technickému nadaniu – vyučil sa za zlievača a ako najlepší študent sa dostal na technickú školu v povolžskom Saratove. Tam sa tiež v miestnom aeroklube prvýkrát dostal za pilotné páky. Lietaniu sa venoval aj potom, ako v roku 1955 nastúpil na vojenskú službu, počas ktorej absolvoval Vojenské letecké učilište v Orenburgu.
Uniformu už Gagarin do konca svojho života nevyzliekol, kariéru pilota zahájil u stíhačov na základni Luostari na severozápade krajiny. Koncom roku 1959 získal hodnosť nadporučíka, v rovnakom čase pritom už v Sovietskom zväze naplno bežal výber kandidátov na kozmický let.
V prvej fáze bolo vybraných 3 461 adeptov, z ktorých sa po preskúmaní zdravotnej dokumentácie urobil užší výber. V marci 1960 bolo nakoniec vybraných 20 mladých pilotov a na konci výcviku sa ako najlepší ukázali byť Gagarin a o rok a pol mladší German Titov. Prvý kozmonaut ale mohol byť len jeden – a voľba nakoniec padla na Gagarina.
Po historickom lete do vesmíru na neho čakal búrlivý kolotoč plný slávy, ciest (prvá zahraničná viedla do Československa) a pôct, medzi ktorými nechýbal ani prestížny titul Hrdina Sovietskeho zväzu. S tým všetkým sa ale Jurij Gagarin vyrovnával len s vypätím všetkých síl. Na fotkách to bol síce stále ten usmievavý Gagarin, v súkromí už to idyla nebola. Manželstvo so zdravotníčkou Valentinou, s ktorou mal dve dcéry, poznamenali Gagarinove zálety. Prvý kozmonaut sveta navyše údajne začal piť – „liečil“ si tak frustrácie, napríklad z toho, že sa nemohol dočkať vytúženého druhého letu do kozmu. Pre sovietske vedenie bol totiž príliš cenný, než aby riskovalo jeho život. Ďalšiu ranu pre mladého letca tiež znamenala smrť tvorcu raketového programu Sergeja Koroľova v januári 1966.
Gagarin zahynul 27. marca 1968 v 34 rokoch pri havárii prúdového lietadla, ktoré sám pilotoval. Nejasnosti okolo príčin nehody vytvorili živnú pôdu pre množstvo sprisahaneckých teórií, napríklad o údajnej zámernej likvidácii slávneho kozmonauta, či o možnom vplyve alkoholu na priebeh letu.
Až polstoročie po Gagarinovom lete do vesmíru odtajnili v Rusku dobovú vyšetrovaciu správu. Podľa nej zahynul pravdepodobne v dôsledku prudkého manévru cvičného lietadla MiG-15, keď sa chcel vyhnúť zrážke s balónovou sondou.