Tvrdí to nová štúdia, ktorá dvojicu zmiešaných dvojčiat sledovala 30 rokov, napísal denník The Daily Telegraph.
Štúdia, ktorú vypracovali vedci americkej Stredozápadnej univerzitnej školy vzdelávania a sociológie spoločne s kolegami z Nórskej ekonomickej vysokej školy, sa zamerala na 728 842 ľudí vrátane 13 800 dvojčiat, ktorí sa narodili v Nórsku v rokoch 1967 až 1978, a na záznamy z nasledujúcich 30 rokov o ich rodinách, vzdelaní a zamestnaní.
Z bádania vyplynulo, že dievčatá, ktoré zdieľali matkino lono so svojím bratom, si počas ďalšieho života viedli podstatne horšie ako akademicky, tak aj sociálne, ako dievčatá, ktorých dvojčaťom bolo tiež dievča. Vedci predpokladajú, že príčinou je vystavenie plodu pôsobeniu testosterónu.
Podľa nazhromaždených výsledkov bolo u žien s bratom-dvojčaťom o 15,2 percenta menej pravdepodobné, že doštudujú strednú školu, a o 3,9 percenta menej časté vyštudovanie vysokej školy. Pravdepodobnosť, že sa vydajú, bola nižšia o 11,7 percenta a vykazovali o 5,8 percenta nižšiu plodnosť. Ich príjmy boli o 8,6 percenta nižšie.
Podľa vedcov sa tento rozdiel dá skôr vysvetliť biologickými faktormi než spoločenským dopadom vyrastania s mužským súrodencom-dvojčaťom, pretože výsledky analýzy sa týkali aj dievčat-dvojčiat, ktorých brat zomrel krátko po pôrode.
„Nesnažíme sa dokázať, že ženy vystavené na prenatálnemu testosterónu sú viac ‚mužské‘,“ povedal spoluautor štúdie David Figlio, dekan Severozápadnej školy. „Ale naše zistenia zodpovedajú myšlienke, že pasívne vystavenie prenatálnemu testosterónu mení vzdelanie žien, ich úlohu na pracovnom trhu a plodnosť,“ dodal.
Počas citlivého vývojového obdobia v maternici pomáhajú steroidy produkované vaječníkmi a semenníkmi – vrátane testosterónu – vytvárať biologické rozdiely medzi mužmi a ženami.