Samota má mnoho tvárí a možno jej čeliť

09.04.2019 06:00
depresia - samota - smutné dievča - dezilúzia
Z neznámych príčin samotu pociťujeme v kľúčových obdobiach života: po osemdesiatke, ale aj po dvadsiatke a po päťdesiatke. Autor:

Stáva sa, že sa cítime osamotení aj uprostred iných ľudí, že trpíme tým, že náš život nie je taký, aký by sme si želali, a že si prestávame plánovať budúcnosť. Samota má mnoho tvárí.

Sú takí, čo žijú pokojne sami, aj takí, čo sa cítia byť opustení, keď partner odíde do práce, píše taliansky denník La Repubblica.

Z neznámych príčin samotu pociťujeme v kľúčových obdobiach života: po osemdesiatke, ale aj po dvadsiatke a po päťdesiatke. "Samota je nevyhnutnou dimenziou života. Ak je prežívaná spolu s pocitom opustenosti, je negatívna. Môže byť však aj momentom vnútorného rastu a sebaspytovania.

Vyrovnať sa s ňou môžeme vďaka sebaobrane, ktorú sme si vytvorili, vďaka našej vnútornej pevnosti," hovorí psychiater a psychoterapeut Francesco Cro, riaditeľ operatívnej jednotky Duševné zdravie Toskánskej univerzity v meste Viterbo. Obdobia pocitu samoty zodpovedajú podľa psychiatra fázam existenčného prechodu, momentom, keď sa cítime zraniteľnejšie.

Detstvo by nemalo nechávať priestor pre samotu. Každé dieťa má mať právo na lásku a pozornosť. Na rozdiel od toho, čo sa predpokladá, sú najrizikovejšou skupinou mladí ľudia rovnako ako seniori.

Samota v týchto prípadoch nie je reálna, ale rodí sa z ťažkostí nájsť svoje miesto vo svete. Na prahu tridsiatky by sa mal začať dospelý život, sny a plány by sa mali konkretizovať. „Je to čas, keď si budujeme svoju budúcnosť. V tom je predovšetkým v súčasnej spoločnosti ťažké uspieť. To je zdrojom úzkosti pre tých, ktorí nemajú pevný základ vybudovaný vzdelaním, prácou a citovým životom,“ hovorí Cro.

Okolo päťdesiatky sa končí mladosť. Človek bilancuje prvú časť života a pripravuje sa na fázu, keď budú klesať jeho fyzické schopnosti, bude sa mu zhoršovať zdravie a bude prichádzať o veľa vecí, ktoré ho v živote tešia.

Starí ľudia potom prichádzajú o citový život. Nie vždy majú to šťastie, že sú obklopení rodinnými príslušníkmi, ktorí pre nich chcú to najlepšie. Vysoký vek však môže byť aj obdobím pokoja, ak je bilancia života pozitívna. Samotu zhoršujú fyzické choroby, strata pohyblivosti či pamäti a duševného zdravia. Keď sa samota stáva utrpením, je dôležité požiadať o pomoc odborníkov, bez toho aby sme pritom rozlišovali medzi fyzickou a psychickou bolesťou a vylúčením zo spoločnosti, pretože to sú len aspekty jediného problému. Aby tomu starí ľudia mohli čeliť, potrebujú sociálne služby a kontakt s blízkymi osobami.

Prežívanie chvíľ samoty však nemusí byť nutne negatívne. Umožňujú sebareflexiu a môžu pomôcť v novom začiatku. Pre naše zdravie je zásadné mať okolo seba sieť osôb, ktoré sú nám naklonené. Kto si vytvoril pevné vzťahy s blízkymi osobami a je si istý citovými väzbami, môže samote čeliť. „Skúsenosti, ktoré nás poznamenávajú, sú tie najranejšie: ak sme mali rodičov, ktorí sa o nás starali, nesieme si v sebe ich upokojujúci obraz, ale keď sme vyrástli bez nevyhnutnej emotívnej vrelosti, máme vždy potrebu opierať sa o niekoho alebo o niečo, a to môže byť alkohol alebo psychofarmaká,“ varuje Francesco Cro.

Existuje vzťah medzi samotou a múdrosťou zahŕňajúcou ovládanie emócií, empatiu, súcit, altruizmus, zmysel pre spravodlivosť, intuíciu a schopnosť rýchlo a účinne rozhodovať, ak je to nutné. Tým, že sme múdri, chráni nás to istým spôsobom pred samotou. Múdrosť zahŕňa dimenzie, ktoré nie sú spojené len s produkciou bohatstva a majetku, ktorými porovnávame hodnotu nášho života, ale obsahuje súcit, empatiu voči ostatným. Tým sa vysvetľuje, ako možno byť šťastným v rôznych fázach života. Tajomstvo šťastia môže tkvieť práve v tom, že udržiavame emotívnu súhru s osobami, ktoré nás obklopujú.

#partner #ľudia #osamelosť #samota
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku