Hudba stimuluje vývoj nedonosených detí, tvrdia vedci

14.07.2019 07:00
RS vírus, predčasne narodené deti, inkubátor
Ilustračné foto. Autor:

Na jednotkách intenzívnej starostlivosti, kde sú hospitalizované nedonosené deti, je hluk všadeprítomný.

V tejto stresujúcej atmosfére sa majú deti vyvíjať a rásť. V univerzitnej nemocnici v Ženeve vedca napadlo vysielať špeciálne skomponovanú hudbu, ktorá by stimulovala aktivitu mozgu týchto novorodencov. Ich štúdia ukázala, že sa neurónové siete detí, ktoré počúvali tieto melódie, rozvíjajú efektívnejšie, najmä ak ide o zmyslové a kognitívne funkcie. Píše o tom francúzsky denník Le Figaro.

Tento výsledok, ktorý ešte musí byť potvrdený klinickými skúškami, otvára možnosti, ako predchádzať problémom s učením, sústredením či zvládaním emócií, ktorými trpí určitý počet predčasne narodených detí. Lekársky pokrok síce dáva deťom narodeným medzi 28. a 32. týždňom tehotenstva dobré šance na prežitie, ale ich mozog je ešte nedozretý, uvádza Petra Hüppiová, ktorá výskum viedla. Preto je dôležité poskytnúť im ochranné a stimulujúce prostredie.

Vedci požiadali švajčiarskeho skladateľa Andreasa Vollenweidera, aby zložil tri melódie, z ktorých každá bude trvať osem minút a bude sprevádzať prebúdzanie, bdelý stav a zaspávanie detí. Skladateľ strávil nejaký čas na novorodeneckom oddelení, aby pozoroval reakcie detí na nástroje. Nakoniec zvolil flautu, ktorú používajú zaklínači hadov v Indii, harfu a zvončeky.

„Veľmi nepokojné deti sa upokojili takmer okamžite, ich pozornosť upútala hudba,“ uvádza zdravotná sestra z nemocnice. Dvadsať dojčiat počúvalo hudbu v slúchadlách päťkrát týždenne až do doby ich odchodu z nemocnice, zatiaľ čo 19 ďalších tvorilo kontrolnú skupinu.

Magnetická rezonancia vykonaná u novorodencov, ktorí počúvali hudbe Andreasa Vollenweidera ukázala, že ich neurónové spoje sú aktívnejšie než u iných novorodencov. Výrazný efekt bol pozorovaný v oblastiach súvisiacich s prijímaním informácií, hodnotením ich významu a ich odovzdávaním iným oblastiam mozgu. Zostáva zistiť, či sa tieto pozorovania týkajú i správania.

Hudba sa pozvoľna stáva terapeutickým nástrojom. Lekári sa k nej niekedy uchyľujú, aby zmiernili bolesť u starých ľudí alebo dojčiat. Muzikoterapia sa používa aj na nadviazanie kontaktu s osobami v depresii alebo trpiacim hendikepmi. Pomáha im uľaviť si zo svojho utrpenia.

Účinky hudby na náš mozog študujú vedci už viac ako 20 rokov. Je potrebné ešte hlbšie štúdium k pochopeniu mechanizmov, ako hudba pôsobí, ale niet pochýb o tom, že hudba hrá veľmi pozitívnu úlohu. Ako jeden z prvých študoval v 90. rokoch pomocou magnetickej rezonancie vplyv hudby na mozog profesor neuropsychológie na univerzite v Caen Henri Platel.

Štúdia v nemocnici Sainte-periny v Paríži ukázala pozitívny vplyv Schubertovej hudby pri paliatívnej starostlivosti. Geriater a expert na liečbu bolesti profesor Jean-Marie Gomas uvádza, že hudba zmierňuje bolesti pacientov.

Pacienti hospitalizovaní na paliatívnu starostlivosť pociťujú ostré či chronické bolesti, ktoré lieky nedokážu úplne odstrániť. Pomáha relaxácia alebo hypnóza, ale tiež živá hudba, hovorí Gomas.

#nemocnica #vedci #lekári #výskum #nedonosené deti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku