Podľa agentúry DPA to vyplýva zo štúdie publikovanej v odbornom časopise Advanced Science tímom z Leedskej univerzity. Vynález môže nájsť využitie v lekárstve i priemysle.
Najnovší objav je so svojimi 0,47 nanometrami hrúbky asi 100 000krát tenší než ľudský vlas. Je možné ho preto považovať za dvojrozmerný predmet, vysvetľujú vedci. Doteraz bolo možné podobne tenkú vrstvu zlata vyrobiť iba v prípade, že boli spojené s nejakým podkladom.
Vedci nevyvinuli ultratenké plátky kovu preto, aby sa ním pozlacovali šperky. Využívané môžu byť v lekárstve, elektropriemysle či ako katalyzátory, pre urýchlenie chemických procesov.
Laboratórne testy ukázali, že zlato vo forme supertenkých plátkov je ako katalyzátor desaťkrát účinnejšie ako v priemysle bežne používané zlaté nanočastice. Dôvodom je, že v prípade tenkých vrstiev zlata ležia všetky atómy na povrchu, a priamo sa tak podieľajú na katalýze. U trojrozmerných nanočastíc je oproti tomu väčšina atómov „schovaná“ v ich vnútri.
Priemysel tak podľa vedcov bude s ultratenkými zlatými plátkami môcť dosiahnuť rovnaký efekt pri menšom množstve materiálu, čo prinesie značné ekonomické úspory.