Pravekí ľudia obývali aj vysoké pohoria

19.08.2019 09:00
newsimage
Ľudská rasa sa dokázala zabývať v najrôznejších podmienkach, od vyprahnutých púští po ľadovú tundru. Autor:

Pravekí ľudia už dávno žili v oveľa vyšších nadmorských výškach, než sa vedci domnievali, tvrdí nová štúdia.

Výskumníci objavili zatiaľ najstarší dôkaz ľudského obydlia v extrémnych podmienkach: prístrešok v skale v nadmorskej výške 3 300 metrov, v ktorom našli zvieracie kosti, nástroje a ohnisko.

Ľudia mohli tento príbytok v etiópskom pohorí Bale obývať pred viac ako 47 000 rokmi, napísal denník The New York Times.

Štúdia svojimi zisteniami odporuje doterajším poznatkom, podľa ktorých boli veľké nadmorské výšky poslednými miestami na Zemi, ktoré ľudstvo obývali. Paleoantropológovia sa doteraz vo východnej Afrike zameriavali skôr na Veľkú priekopovú prepadlinu a ďalšie nížinné archeologické náleziská. „Boli sme jednoducho prví, kto išiel vyššie,“ uviedol Götz Ossendorf, archeológ z Kolínskej univerzity v Nemecku a vedúci autor novej štúdie.

Ľudská rasa sa dokázala zabývať v najrôznejších podmienkach, od vyprahnutých púští po ľadovú tundru. Ale usadenie sa v extrémnych výškach predstavuje úplne iné výzvy. Počasie tu vie byť kruté a na rozdiel od nížinných lesov a pasienkov tu nerastie bujná vegetácia. Problém predstavuje aj nižší obsah kyslíka, ktorý môže byť pre ľudí nebezpečný, ba dokonca smrteľný.

Aj napriek tomu sa ľudia nakoniec vo vyšších polohách usídlili. V súčasnosti existuje veľké množstvo komunít, ktoré vo vysokej nadmorskej výške žijú celoročne, napríklad v Etiópii, juhoamerických Andách alebo v Tibete. Archeológovia ale predpokladali, že podobné miesta ľudia obývali až oveľa neskôr.

Expedície, ktoré sa v minulých rokoch vydali do horských oblastí a na náhorné plošiny, však našli nepopierateľné dôkazy, že tu ľudia žili už pred desiatkami tisíc rokov. V roku 2018 našla skupina vedcov na Tibetskej náhornej plošine kamenné čepele a ďalšie predmety staré vyše 30 000 rokov. Ďalšia výprava v jednej z tibetských jaskýň nedávno objavila 160 000 rokov starú čeľusť dávno vyhynutého predchodcu moderných ľudí, Denisovana.

Vedecký tím pracujúci na novej štúdii sa pre lepšie pochopenie života vo vysokých výškach vydal do etiópskeho pohoria Bale, kde peši a s koňmi nesúcimi ich náklad precestovali viac ako 700 kilometrov. Hľadal tu skalné previsy a dôkazy, či ich ľudia kedysi používali ako obydlie. Tím objavil viac ako 331 skalných sídiel, v ktorých boli známky po pravekom živote. Takmer všetky z nich však v nedávnych storočiach využili aj pastieri dobytka – nedotknutý bol, vďaka nízkemu stropu, iba jeden. Archeológovia tu pod hlinou našli niekoľko ohnísk, zvieracie kosti a nástroje – dôkazy toho, že tu žili ľudia.

Obyvatelia týchto končín boli lovci a zberači, živili sa prevažne drobnými cicavcami a vodou z ľadovcových prameňov a nástroje si vyrábali z vulkanickej skaly. Skalný prístrešok s prestávkami obývali najmenej 16 000 rokov.

Aby správne určil vek nálezu, vedecký tím analyzoval uhlík z uhlia, ktoré zostalo v ohniskách. Jeho vek stanovili na rozpätí medzi 47 000 až 31 000 rokmi. Z ďalších nálezov sa im podarilo zistiť, že pravekému jedálničku tu dominoval hlavný chod v podobe obrieho hlodavca. Obyvatelia príbytku hlodavce pravdepodobne vydymovali z nôr a zarezané opekali na ohni.

Niektorí vedci dlho vnímali podobné miesto ako tú najposlednejšiu možnosť, miesto, kam sa ľudia presídlili, keď už sa v nížinách nedokázali uživiť. Ale v časoch, keď ľudia tieto hory obývali, bol v nižšie položených oblastiach dostatok vody i divokej zveri, uvádza ekológ Lars Opgenoorth z univerzity v nemeckom Marburgu. Ľudia, ktorí v horách žili, neutekali pred horšími podmienkami, „mysleli si, že je to dobré miesto na život,“ uvádza ekológ.

#výskum #vedci #pohorie #paleontológovia #nadmorská výška #extrémne podmienky #Dôkaz #antropológovia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku