Treba však pripomenúť, že existujú dva druhy závislostí, jedna od nejakej látky a druhá bez nej, ako je závislosť od videohier, kompulzívne nakupovanie a podobne. V oboch prípadoch ide však o to, že človek stratí kontrolu sám nad sebou, píše francúzsky denník Le Figaro.
Závislosť môžeme identifikovať podľa série diagnostických kritérií. Napríklad je to naliehavá a nepotlačiteľná túžba po konzumácii nejakej látky. Alebo túžba či pretrvávajúce úsilie skoncovať s konzumáciou nejakej látky. Alebo skutočnosť, že konzumujeme viac, než by sme chceli: napríklad pri alkohole si človek povie, že si vypije jeden alebo dva poháre, ale nakoniec vypije dve alebo tri fľaše.
Pokiaľ ide o cukor, spĺňa všetky tieto kritériá. V Spojených štátoch, Kanade či Nemecku sa konali štúdie týkajúce sa frekvencie tejto závislosti medzi populáciou. Ukázalo sa, že závislosť od cukru postihuje päť až desať percent ľudí. Ako sa závislosť od cukru odlišuje od iných typov závislosti?
Rozdiel spočíva v diagnostických kritériách: čím viac ich je prítomných, tým je závislosť väčšia. Závislosť je slabá, keď spĺňa dve alebo tri kritériá. Keď spĺňa štyri až päť kritérií, je mierna. Silná je vtedy, keď spĺňa šesť a viac kritérií. Pokiaľ ide o cukor, podobne ako o alkohol či tabak, vykazuje väčšina ľudí miernu závislosť.
Dôležitým faktorom je abstinencia: ak človek prestane jesť cukor, nedá sa to porovnávať s tým, keď skoncuje s alkoholom či s opiátmi, ale u jednotlivých osôb sa to môže líšiť, hovorí Ahmed. Početné štúdie ukázali, že cukor má potenciál závislosti rovnako významný ako drogy: alkohol, kokaín, heroín, metamfetamín a podobne.
Dnes už vieme, že chronická a dlhodobá konzumácia cukru vedie – rovnako ako pri iných drogách – k trvalým biologickým zmenám v mozgu, upozorňuje vedec. Problém sme si uvedomili pred necelými desiatimi rokmi. Konštatovalo sa, že epidémia obezity je spojená s radikálnou zmenou v stravovaní, s nadbytkom priemyselných produktov bohatých na cukor vrátane limonád.
Časť veľkých konzumentov cukru stratila nad svojou závislosťou kontrolu. V prírode, kde sa človek vyvíjal, nachádzal ovocie, ktoré obsahuje málo cukru, zatiaľ čo priemysel umožňuje vyrobiť veľmi koncentrované produkty. Náš organizmus nie je pripravený na tieto vysoké dávky.
Môžeme to porovnávať s nástupom alkoholizmu, ktorý sa datuje od vynálezu tvrdého alkoholu, alebo so závislosťou od kokaínu. Náš organizmus nie je prispôsobený na to, aby optimálne metabolizoval cukor v tekutej podobe, ako ho ponúkajú produkty potravinového priemyslu. V prírode neexistuje „mastné a sladké“. Toto spojenie je mocným stimulom a cukor spojený s tukom aktivuje v našom mozgu centrum odmien, uzatvára Serge Ahmed.