„Je úžasné, že sa nám podarilo získať kompletný genóm pravekého človeka z niečoho iného ako z kosti,“ uviedol Hannes Schroeder z univerzity v Kodani. Praveké „žuvačky“, ktoré sú v skutočnosti brezovou smolou, podľa neho môžu slúžiť ako dôležité náleziská DNA, a to najmä z obdobia, v ktorých sa nepodarilo nájsť žiadne ľudské pozostatky.
Vedcom sa podarilo rozlúštiť kompletný nájdený genóm a skladali z neho čriepky informácií o tom, ako mohla žena vyzerať. Domnievajú sa, že mala tmavšiu pleť, tmavo hnedé vlasy a modré oči. Geneticky totiž mala bližšie k lovcom a zberačom z pevninskej Európy než k tým, ktorí vtedy žili v Škandinávii. Zrejme teda pochádzala z populácie osadníkov, ktorí sa na sever presunuli potom, čo ustúpili pevninské ľadovce.
Vedci v smole našli tiež stopy DNA lieskových orechov a divokej kačice, čo podľa nich naznačuje, že tieto potraviny boli súčasťou jej jedálnička. Narazili ale aj na zvyšky mikróbov, ktoré spôsobujú zápal pľúc a infekčnú mononukleózu. Nález tak okrem informácií ohľadom každodenného života pravekých ľudí priniesol aj poznatky lekárskej vede.
„Je vzrušujúce nájsť genóm týchto typov pravekých patogénov v podobnom materiáli, pretože môžeme skúmať, ako sa vyvíjali a ako sa líšia od kmeňov, ktoré sa vyskytujú dnes,“ povedal Schroeder. „A povedia nám niečo o tom, ako sa rozšírili a menili,“ dodal.