Vedecké objavy 2019: Google dosiahol kvantovú nadvládu. Umelá krv pomôže všetkým. Uskutočnil sa let z Londýna do Sydney

, 09.01.2020 07:12
Egypt Antiquities
Hieroglyfmi bohato zdobené a farebné sarkofágy boli objavené v rozsiahlej archeologickej lokalite na západnom brehu Nílu. Autor:

Google dosiahol kvantovú nadvládu. Umelá krv pomôže všetkým. Uskutočnil sa let z Londýna do Sydney. Tieto a iné úspechy dosiahli vedci v októbri až decembri 2019.

OKTÓBER (pokračovanie):

Ilustračné foto.
  • Nobelovu cenu za chémiu získali Američan narodený v Nemecku John Goodenough, britsko-americký vedec Stanley Whittingham a Japonec Akira Jošino za vývoj lítium-iónových batérií. Stanley Whittingham na začiatku 70. rokov minulého storočia zostrojil prvú funkčnú lítiovú batériu. John Goodenough ju zdokonalil a zdvojnásobil jej potenciál. Akira Jošino v nej nahradil čisté lítium lítiovými iónmi, ktoré sú bezpečnejšie. To umožnilo jej masové rozšírenie.
  • Archeológovia v egyptskom Luxore objavili najmenej 20 starovekých drevených sarkofágov. Išlo o „najväčší a najvýznamnejší“ nález za posledné roky.
  • Tím českého chirurga Bohdana Pomahača v nemocnici v americkom Bostone prvýkrát transplantoval celú tvár černošskému pacientovi. Šesťdesiatosemročný Robert Chelsea, ktorý utrpel ťažké poranenie tváre pri požiari, sa stal zároveň najstarším človekom, ktorý takúto operáciu podstúpil. Zákrok, ktorý trval 16 hodín, viedol ho Pomahač, podieľalo sa na ňom ale viac ako 45 ďalších lekárov, sestier, anestéziológov a ďalších odborníkov. Pre bostonskú nemocnicu, kde Pomahač pôsobí, to bola v poradí deviata takáto transplantácia.
  • Astronómovia odhalili pozoruhodný tanec Neptúnových mesiacov. Poslednú planétu slnečnej sústavy obiehajú dva malé mesiace oválneho tvaru – Thalassa a Naid. Ich obežná dráha sa však ľahko križuje, zistili teraz vedci amerického vesmírneho úradu NASA. Pohyb oboch mesiacov, ktoré majú na šírku len približne sto kilometrov, tak pripomína impozantný vesmírny tanec.
Ilustračné foto.
  • Senzor upozorní na zabudnuté dieťa alebo zviera v aute. Zariadenie, ktoré by malo byť uvedené na trh do konca roka 2020, využíva radarovú technológiu a umelú inteligenciu, pričom tím z University of Waterloo, ktorý stojí za projektom, uviedol, že je na sto percent spoľahlivý. Senzor má približne tri centimetre. Ľudia by ho mali umiestniť vo vnútri vozidla na spätné zrkadlo alebo strechu. Jeho radarové signály sa odrážajú od ľudí alebo zvierat v aute, pričom umelá inteligencia vyhodnocuje situáciu a rozhodne o prípadnom spustení alarmu. Zariadenie zabráni zamknutiu dverí a aktivuje alarm, ktorý upozorní vodiča alebo ďalších ľudí v okolí.
  • Spoločnosť Google oznámila, že sa jej pokročilému počítaču podarilo po prvý raz dosiahnuť takzvanú kvantovú nadvládu, čo znamená, že dokázal vyriešiť úlohu, ktorú by klasický počítač nezvládol. Podľa výsledkov štúdie, o ktorej informoval magazín Nature, kvantový procesor Sycamore za 200 sekúnd vykonal výpočet, ktorý by najlepšiemu superpočítaču na svete, zariadeniu Summit, trval 10-tisíc rokov.
  • Nová umelá krv poslúži všetkým pacientom. Nová krv podľa špecialistov z National Defense Medical College v meste Tokorozawa obsahuje častice porovnateľné s červenými krvinkami pôsobiacimi ako nosiče kyslíka. Vedci ju zatiaľ testovali na desiatich králikoch s vysokou stratou krvi a šesť pokusov vraj dopadlo dobre. Žiadne vedľajšie následky zistené neboli a odborníci tvrdia, že výsledky sú porovnateľné s liečbou zvierat skutočnou krvou. Ak umelá krv prejde klinickými testami s ľudskými pacientmi, mohla by sa podľa nich aplikovať bezprostredne po zranení, teda ešte pred prevozom do nemocnice. Zisťovanie krvnej skupiny totiž vraj už nebude potrebné.
Ilustračné foto.
  • Odborníci odhadli celkové množstvo uhlíka na Zemi. Na Zemi sa nachádza 1,85 trilióna ton uhlíka, pričom viac ako 99 percent je pod zemou. Vedci strávili desať rokov na projekte amerického Deep Carbon Observatory (DCO), ktorý zisťoval „zásoby a toky“ tohto chemického prvku.

NOVEMBER:

Ilustračné foto.
  • Pentagon po rokoch priznal, že námorníci pozorovali UFO. Pätica členov niekdajšej posádky amerického armádneho krížnika USS Princeton tvrdí, že ju po stretnutí s neidentifiko­vanými lietajúcimi objektmi (UFO) v roku 2004 navštívili príslušníci vládnej organizácie nejasného pôvodu a nakázali zničiť všetky dôkazy. Všetky sa však zlikvidovať nepodarilo a prípad unikol na verejnosť.
  • Japonskí vedci objavili na juhoperuánskej planine Nazca a v jej okolí 143 nových obrazcov, takzvaných geoglyfov, ktoré podľa nich pochádzajú z doby medzi 1. storočím pred naším letopočtom a rokom 300. Vyplýva to zo štúdie, ktorá bola zverejnená na stránkach Jamagatskej univerzity. Najväčší z týchto geoglyfov meral 100 metrov a najmenší necelých päť metrov.
Ilustračné foto.
  • Spoločnosť Qantas uskutočnila rekordný let z Londýna do Sydney. Najnovším letom aerolínie prekonali vlaňajší rekord spoločnosti Singapore Airlines z New Yorku do Singapuru a aj svoj vlastný z minulého mesiaca, keď testovali priamy let New York – Sydney. Testovací let trval 19 hodín a 19 minút a prekonal vzdialenosť 17 800 kilometrov. Stal sa tak najdlhším komerčným letom, a to z hľadiska vzdialenosti i trvania.
Ilustračné foto.
  • Vedci objavili neznámy druh vírusu. Medzinárodný tím vedcov sídliaci v Rakúsku objavil dosiaľ neznámy druh vírusu. Narazil naň vo vzorkách ľudských telesných tekutín pri výskume bakteriofágov – vírusov infikujúcich baktérie – pričom sa zameriaval najmä na tie, ktoré napádajú baktériu Escherichia coli (E. coli) nachádzajúcu sa v čreve. Neznámy vírus je jedným z celkovo 43 bakteriofágov, ktoré tím odborníkov izoloval zo vzoriek moču, krvi a iných telesných tekutín.
  • Vedcov inšpirovali pri zaceľovaní rán pavúky. Tím vedcov z amerického Massachusetts Institute of Technology si všimol, ako pavúčí sekrét absorbuje vodu, čo im pomáha pri zabezpečení si potravy. Lepiaca páska dokáže to isté a počas testovania na prasacej koži a pľúcach sa ukázala ako účinná v priebehu niekoľkých sekúnd. Podľa vedcov je potrebný ďalší výskum, no v budúcnosti by páska mohla nahradiť klasické šitie. Od pokusov na ľuďoch však vedcov delí ešte niekoľko rokov. Vedci teraz pásku testujú na rôznych tkanivách krýs a prasiat, vrátane tenkého čreva, pečene a kože. V budúcnosti by mohli lekári pásku využiť aj na pripevnenie lekárskych zariadení na orgány, čím by sa predišlo ich perforácii.
  • Schválili prvú vakcínu proti ebole. Po dvadsiatich rokoch výskumu a mimoriadne úspešných testoch bola oficiálne schválená prvá vakcína proti tomuto ochoreniu. Očkovacia látka síce medzičasom pomohla kontrolovať ohniská nákazy, v ktorých dochádzalo k nákaze smrtiacim vírusom, no legislatívnu prekážku zdolala až dodatočne. Vďaka povoleniu Európskej komisie mohla vakcína vstúpiť na trh. V praxi to znamená, že očkovaciu látku možno skladovať a ďalej distribuovať. Podstatne sa tak zlepší možnosť očkovania na rizikových územiach v Afrike.

DECEMBER:

  • V Indonézii našli nástennú maľbu starú 44-tisíc rokov. Zobrazuje diviaky a byvoly, ktoré lovia bytosti pripomínajúce človeka, pričom majú chvosty a rypáky a držia pritom laná a oštepy. Niektorí vedci si myslia, že je to najstaršie vyobrazenie príbehu.
Ilustračné foto.
  • DNA môže pomôcť rozkľúčovať dĺžku života vyhynutých druhov. Austrálski vedci prepočítali priemernú dĺžku života vyhynutých druhov vrátane predchodcov moderných ľudí na základe analýzy časti ich DNA. Naši vyhynutí príbuzní neandertálci sa podľa ich odhadov dožívali približne 38 rokov. Mamut srstnatý sa naproti tomu mohol dožiť aj 60 rokov. Vedci však skúmali aj DNA niektorých žijúcich druhov, napríklad veľrýb, o ktorých je málo podobných záznamov. Najdlhšie žijúcim cicavcom by podľa nich mohla byť veľryba grónska s dĺžkou života viac ako 250 rokov. Poznať dĺžku života vyhynutého druhu môže podľa Benjamina Maynea z vedeckej výskumnej organizácie Commonwealth Scientific and Industrial Research Organisation z Crawley v Austrálii prispieť k lepšiemu pochopeniu toho, akého veku sa môžu zvieratá dožiť v priaznivých prírodných podmienkach. „Ak sa druh nedožíva preň prirodzenej maximálnej dĺžky života v prírode, môže to znamenať, že čelí takým environmentálnym podmienkam, ktoré môžu viesť k jeho vyhynutiu,“ vysvetlil Mayne.
Ilustračné foto.
  • Delfíny patria k živočíšnym druhom, ktoré pri pohybe alebo love preferujú jednu stranu tela. V štúdii publikovanej v britskom odbornom časopise Royal Society Open Science odborníci dokazujú, že delfíny sú ďalším druhom cicavcov, ktorý jednoznačne dáva prednosť jednej strane tela. Tomuto javu sa odborne hovorí lateralita a u ľudí sa prejavuje napríklad preferenciou pravej alebo ľavej ruky, podobne však ľudia často dávajú prednosť zmyslovým vnemom z jedného z párových zmyslových orgánov.
  • V Mliečnej ceste je taká veľká čierna diera, že by vôbec nemala existovať. Masívna čierna diera je od Zeme vzdialená 15-tisíc svetelných rokov. Podľa medzinárodného výskumného tímu je hmotnosť vesmírneho objektu 70-krát väčšia ako hmotnosť nášho Slnka. Toto zistenie je prekvapujúce, pretože vedci skôr odhadovali hmotnosť väčšiny hviezdnych čiernych dier v Galaxii práve na menej ako 20-násobok hmotnosti Slnka. Odborníci dieru objavili, keď hľadali hviezdy, ktoré krúžia okolo nej. Hviezdny spoločník čiernej diery LB-1 je osemkrát ťažší ako Slnko a okolo čiernej diery obieha každých 79 dní. Objav LB-1 urobil podľa agentúry Reuters špeciálny veľký čínsky teleskop, zatiaľ čo fyzikálne parametre čiernej diery potom určili kozmické ďalekohľady na Kanárskych ostrovoch a v Spojených štátoch.
  • Svitla šanca pre ľudí s alzheimerom. Český neurológ Martin Tolar testuje unikátny liek, ktorý čaká posledná klinická štúdia. Potrvá dva roky a mala by overiť jeho blahodarné dosahy na pacienta. Potom by sa mohol dostať k ľuďom v Amerike a v Európe.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vedecko-technický pokrok #vakcína #umelá krv #objavy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku