O enzýme sa predpokladalo, že je kľúčový pre prienik spermie do vajíčka, vedci to však dlho nemohli podporiť dôkazom. Pre výskum totiž bývajú využívané prevažne myši, tie však akrosín k oplodneniu nepotrebujú.
Výskumníci v Japonsku preto zvolili pre testovanie škrečka. Práve na vývoji vhodného geneticky upraveného modelu sa podieľala Helena Fulková, ktorá pôsobí v oddelení Vývojovej biológie Ústavu experimentálnej medicíny AV.
„Náš výskum trval viac ako tri roky a nakoniec sa úlohu akrosínu podarilo nezvratne dokázať. Jeho zásadný podiel na oplodnení sa pritom predpokladá aj u ľudí,“ opísala Fulková. Článok o akrosíne a využití škrečieho modelu v januári publikoval časopis Proceedings of the National Academy of Sciences. Nové poznatky by mohli prispieť k ďalšiemu vývoju asistovanej reprodukcie.
Fulková strávila na stáži v Japonsku niekoľko rokov. Geneticky modifikované škrečky sa jej tam podarilo vytvoriť v roku 2018. V roku 2014 tiež ako prvá vedkyňa z Česka naklonovala niekoľko myší. Klonovanie a genetické modifikácie vedcom slúžia k výskumu podstaty biologických procesov a môže rozšíriť možnosti výskumu. „V poslednom čase sa ukazujú limitácie myši ako modelu pre testovanie a skúmanie funkcie génov. Je potrebné sa pozrieť na alternatívne modely zvierat, ak chceme pochopiť, ako ľudský organizmus funguje,“ vysvetlila Fulková.