Epidémia označuje náhle vypuknutie a hromadné šírenie choroby (nielen infekčnej) v populácii, ktorej značná časť je chorobou postihnutá. V minulosti sa celosvetové pandémie týkali najmä chrípky, ďalej tiež moru, cholery či škvrnitého týfusu. Od 80. rokov 20. storočia je veľkým nebezpečenstvom pandémia AIDS, vírusom HIV bolo v roku 2018 zasiahnutých vyše 37 miliónov ľudí, väčšinou obyvateľov subsaharskej Afriky.
Nový typ koronavírusu vyvoláva ochorenie s príznakmi chrípky, len u niektorých pacientov vedie k rozvoju vírusového zápalu pľúc, ktorý môže vyústiť až v zlyhanie dýchania.
Prehľad pandémií chrípkových vírusov od začiatku 20. storočia (Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje terajšie celosvetové šírenie nákazy nového typu koronavírusu za pandémiu):
Ruská chrípka (1889 až 1892; asi kmeň H2N2; okolo milióna obetí):
Začala v máji 1889 v Buchare v dnešnom Uzbekistane, prešla do európskej časti Ruska a cez Sibír do strednej a západnej Európy. V roku 1890 postihla Južnú Afriku, Ameriku a zvyšok sveta. V roku 1891 sa vrátila do južnej a západnej Európy, od jesene 1891 do jari 1892 prešla celou Európou. Dohasínala v rokoch 1893 až 1894.
Španielska chrípka (1918 až 1920; kmeň H1N1; až 40 miliónov obetí):
Chrípka obišla v niekoľkých vlnách svet. Miestom vzniku bolo Francúzsko, kde sa počas vojny premiešali americké a európske chrípkové kmene. Podľa niektorých expertov mohlo k mutácii vírusu prispieť aj použitie bojového dusíkatého plynu yperitu. Z Francúzska preskočila chrípková vlna do Španielska. Tu si vyžiadala mnoho obetí – preto bola chrípka označená ako španielska. Vo svete umierali najmä starší ľudia a deti, vysilení dlhou vojnou. Počet obetí sa len odhaduje, čísla sa pohybujú medzi 20 až 40 miliónmi mŕtvych.
Ázijská chrípka (1957 až 1958; kmeň H2N2; až dva milióny obetí)
Choroba sa objavila v strednej Číne, prebehla Hongkongom a s prispením leteckej dopravy sa rýchlo rozšírila do celého sveta. Najvyššia chorobnosť bola vo vekových skupinách mladých dospelých ľudí, ktorí rýchlo strácali imunitu voči vírusu. Choroba obehla svet v dvoch vlnách, prvá postihovala deti, druhá najmä starších ľudí. Celkový počet obetí sa odhaduje na jeden až dva milióny.
Hongkonská chrípka (1968 až 1969; kmeň H3N2; asi milión obetí):
Prvýkrát bola identifikovaná v Hongkongu, počas nasledujúcich rokov sa rozšírila do sveta, kde postihla najčastejšie starších ľudí. Počet obetí sa odhaduje na 700 000 až jeden milión.
Prasacia chrípka (mexická či chrípka nového typu; 2009 až 2010; kmeň H1N1; asi 18 500 obetí):
Vírus, ktorý sa prvýkrát objavil v Mexiku, vznikol zmiešaním vírusov prasacej, ľudskej a vtáčej chrípky. Šíri sa vzduchom, najčastejšie kýchnutím. Pandémia bola vyhlásená v júni 2009, celosvetovo jej podľahlo na 18 500 ľudí. Pandémia skončila v auguste 2010.
Nový typ koronavírusy, ktorý spôsobuje chorobu COVID-19 (zatiaľ viac ako 4000 obetí):
Nový typ koronavírusu sa začal šíriť začiatkom minulého decembra v Číne, celosvetovo sa ním nakazilo vyše 120 000 ľudí, z ktorých viac ako 4 000 ľudí infekcii podľahlo.