Ak v súčasnej pandemickej situácii utrpia cievnu mozgovú príhodu, majú strach privolať si prvú pomoc. Slovenskí neurológovia upozorňujú, že pacienti s porážkou opäť prichádzajú do nemocníc neskoro a zároveň aj menej pacientov ako je štandard.
Šanca na ich úspešnú liečbu sa pritom skracuje každou minútou. Pri cievnej mozgovej príhode totiž rozhoduje čas. Limit pre podanie akútnej liečby je 4 a pol hodiny a mechanické odstránenie krvnej zrazeniny je možné do 6 hodín a v niektorých prípadoch až do 24 hodín od prvých príznakov. Čím skôr pacient zavolá pomoc, tým má lepšie šance na plnohodnotný život.
„V minulosti sme mali problém s tým, že pacienti nepoznali príznaky mŕtvice a vyhľadali pomoc neskoro. Situácia sa výrazne zlepšila po tom, ako sa aj na Slovensku po vzore Českej republiky rozbehla informačná kampaň Čas je mozog. Slovensko dokonca v ostatných troch rokoch urobilo významný pokrok čo sa štatistiky odliečených pacientov týka. Žiaľ ukazuje sa, že strach z koronavírusu je natoľko veľký, že napriek život ohrozujúcemu ochoreniu dnes pacienti váhajú s privolaním prvej pomoci a prichádzajú na neurologické pracoviská neskoro, keď už im lekári niekedy nevedia poskytnúť akútnu liečbu," hovorí profesorka Zuzana Gdovinová, prednostka Neurologickej kliniky UPJŠ a UN L. Pasteura v Košiciach a prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti.
Prejavy mozgovej mŕtvice sú pritom veľmi zreteľné. Slabosť a tŕpnutie končatín na jednej strane tela, ochrnutie končatiny, poklesnutie ústneho kútika a porucha reči. Pri týchto príznakoch by žiadny pacient či jeho rodinný príslušník nemal čakať ani sekundu. Čas je v tomto prípade rozhodujúca veličina. Šanca na úspešnú liečbu sa skracuje každou minútou.
Cievna mozgová príhoda je závažné ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva nedokrvením, alebo krvácaním do mozgu.
Na toto ochorenie zomiera dvakrát viac ľudí ako na srdcový infarkt.
Ročne u nás postihne mŕtvica viac ako 11 tisíc pacientov.
Zároveň je to najviac invalidizujúce ochorenie, ktoré pripúta na lôžko až tretinu pacientov, ktorí potrebujú po zvyšok života opatrovateľskú starostlivosť. Mnohí z nich sa učia opäť rozprávať či chodiť.
Slová profesorky Gdovinovej potvrdzuje aj docent Vladimír Nosáľ, predseda Cerobrovaskulárnej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti a lekár Neurologickej kliniky v Martine. „Treba si uvedomiť, že riziko úmrtia, ktoré sa dnes spája najmä s koronavírusom je v prípade pacientov s mozgovou porážkou, ktorí vyhľadajú pomoc príliš neskoro, vyššie. Vyššie je aj riziko, že pacient bez pomoci lekárov zostane s po mozgovej porážke s trvalými následkami. Z medicínskeho hľadiska máme ako lekári len veľmi obmedzený čas na liečbu pacientov a preto apelujeme na nich, ale aj na ich rodinných príslušníkov, aby v prípade, že majú v rodine podozrenie na mŕtvicu neváhali privolať prvú pomoc.“
Neurologické pracoviská aj v súčasnej epidemiologickej situácii majú dostatočnú kapacitu na liečbu pacientov s cievnou mozgovou príhodou. Lekári aj ostatný zdravotnícky personál pritom dodržiava všetky prísne hygienické opatrenia súvisiace s koronavírusom.