Vyplýva to z belgickej štúdie, o ktorej píše agentúra Reuters. Respondenti, z ktorých väčšinu tvorili ženy, tiež uvádzali, že v čase obmedzenia pohybu skúšali nové recepty a vyhadzovali menej jedla.
„Počas obmedzenia pohybu ľudia jedia zdravšie, varia si vlastné pokrmy a konzumujú viac ovocia a zeleniny,“ uviedla vedúca výskumu Charlotte De Backerová. Do výskumu, ktorý uskutočnila antverpská univerzita a ktorý bol založený na online dotazníkoch, sa zapojilo 11 000 respondentov v 11 krajinách po celom svete, viac ako polovicu tvorili Belgičania.
S tým, ako ľudia prestali dochádzať do kancelárií a varia si doma, obmedzili nákup polotovarov, ktoré stačí len ohriať. Tento trend bol pozorovaný vo všetkých skúmaných krajinách, ktorými boli Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Írsko, Rakúsko, Grécko, Austrália, Uganda, Čile, Brazília a Kanada.
Vo všetkých pozorovaných krajinách tiež ľudia kupovali viac ovocia a zeleniny v čerstvej alebo konzervovanej forme. Na to môže mať podľa De Backerovej vplyv aj to, že ľudia kvôli kratšiemu času strávenému v supermarketoch svoje nákupy lepšie plánujú. „Vytvorenie nákupného zoznamu vám pomôže urobiť si predstavu o tom, aké jedlá pripravíte, čím znížite možnosť, že nakúpite nezdravé potraviny.“
Experimentovanie s novými receptami tiež viedlo k využitiu zvyškov jedál a zníženie plytvania. Toto správanie možno podľa De Backerovej vysvetliť strachom z nedostatku jedla a trend zrejme odznie, keď sa ľudia nebudú stretávať s prázdnymi regálmi v supermarketoch.
Takmer v polovici skúmaných štátov tiež ľudia kupovali menej sladkých i slaných maškŕt, aj keď celkový predaj slaných pochutín zostal stabilný. „Prestali sme kupovať maškrty, jedlo z reštaurácie a objednávať si donášky domov a začali sme variť,“ opisuje Firene z Bruselu, akým spôsobom sa počas pandémie v jej domácnosti zmenili stravovacie návyky.
Konzumácia slaného a sladkého jedla obvykle vzrastá, ak sú ľudia v strese. Štúdia ale predpokladá, že ľudia počas pandémie túto potrebu uspokojili skôr domácimi dobrotami. V Čile, kde najviac klesol predaj slaných pochutín, sa naopak najviac zvýšil predaj múky a droždia. Pri konzumácii mäsa, rýb a alkoholických nápojov štúdia výkyvy nezaznamenala.
Autori plánujú rozšíriť svoj výskum o 14 ďalších štátov a nové výsledky vyhodnotiť do júna. De Backerová ale nepredpokladá, že by nové dáta závery o pozorovaných trendoch výrazne zmenili, pretože počas pandémie sa ľudia začali viac sústreďovať na jedlo a zdravšie varianty. Mnohé vzorce správania podľa nej pravdepodobne pretrvajú aj po skončení opatrení spojených s koronavírusom, pretože obmedzenie pohybu v mnohých krajinách platilo viac ako šesť týždňov, čo je doba potrebná na to, aby si človek vytvoril nový návyk.