A napriek tomu je to tu znovu. Zakrývame si tváre rúškami a nie sme schopní zastaviť zákernú nákazlivú chorobu skôr, ako na ňu zomrú státisíce ľudí.
Vrátil sa tiež vtedajší význam karantény, rovnako ako šarlatánske rady: Potrite si hrudník surovým cesnakom, odporúčalo sa v roku 1918. „Čo tak naliať do žíl dezinfekciu?“ zauvažoval americký prezident Donald Trump a vyvolal tým zdesenie namiesto smiechu nad tým, čo sa chabo snažil vydávať za žart.
V roku 1918 nemal nikto očkovaciu látku, liečbu ani liek proti veľkej pandémii chrípky, ktorá vyčíňala po celom svete a zabila viac ako 50 miliónov ľudí. Nič z toho nemá dnes nikto ani na koronavírus.
Moderná veda vírus rýchlo indentifikovala
Moderná veda nový koronavírus rýchlo identifikovala, zmapovala jeho genetický kód a vyvinula diagnostický test. Využila znalosti, ktoré v roku 1918 nik nemal, a dala tak ľuďom šancu udržať sa v bezpečí – aspoň v krajinách, ktoré testy rýchlo zaviedli. Spojené štáty to neurobili. Ale spôsoby, ako sa vyhnúť ochoreniu, a čo v prípade nákazy robiť, sa zmenili len málo. A tiež neschopnosť amerických prezidentov brať hrozbu hneď od začiatku vážne spája minulosť s prítomnosťou.
Trump hlásal víťazstvo nad koronavírusom v čase, keď sa infekcia v jeho krajine začala šíriť, a odvtedy vypustil do sveta prúd dezinformácií. Hlavným zlyhaním prezidenta Woodrowa Wilsona bolo jeho mlčanie. Historici uvádzajú, že Wilson ani jediný raz verejne neprehovoril o chorobe, ktorá Američanov kosila – dokonca ani potom, čo sa sám nakazil, a už nikdy nebol taký ako predtým. Podozrenie na pôvodné ohnisko, odkiaľ sa chrípka v roku 1918 začala šíriť, siaha od Kansasu po Čínu. Už vtedy bolo americkým oficiálnym činiteľom jasné, že sa nezačala v Španielsku.
Pandémia dostala meno „španielska chrípka“ len preto, že slobodná španielska tlač voľne a široko informovala o skaze, ktorú prvá vlna choroby priniesla, zatiaľ čo v krajinách, ktoré boli vo vojne – vrátane USA – noviny chrípku v týchto časoch hurávlastenectva, cenzúry a popierania značne bagatelizovali.
Rovnako ako COVID-19 spôsobil pandémiu v roku 1918 vírus napadajúci dýchacie cesty, ktorý preskočil zo zvierat na ľudí, prenášal sa rovnakým spôsobom a mal podobný vývoj. Spoločenský odstup, umývanie rúk a masky boli aj vtedy hlavnými spôsobmi, ako chorobu zvládnuť.
Lekárske rady sú takmer identické
Aj lekárske usmernenia z vtedajšej doby znejú povedome: „Ak sa nakazíte, zostaňte doma, odpočívajte v posteli, udržujte sa v teple, pite horúce nápoje a zostaňte v pokoji, kým symptómy nevymiznú,“ radil zdravotný komisár z Chicaga John Dill Robertson v roku 1918. „Potom buďte ďalej opatrní, pretože najväčšie nebezpečenstvo hrozí od zápalu pľúc alebo inej podobnej choroby, keď chrípka pominie.“
Existujú ale aj zásadné rozdiely medzi vírusom z roku 1918 a 2020. Španielska chrípka bola obzvlášť nebezpečná pre zdravých ľudí vo veku od 20 do 40 rokov – a dôvodom bol paradoxne ich silný imunitný systém. Keď sa títo ľudia nakazili, ich protilátky sa pustili do boja proti vírusu ako vojaci hrnúci sa zo zákopov na európskych frontoch. „Imunitný systém proti vírusu nasadil každú zbraň, ktorú mal,“ povedal John M. Barry, autor knihy Veľká chrípka. „Bojiskom boli pľúca, ktoré ale tento boj zničil.“ Mladí vojaci a námorníci sa tiesnili vo vojenských táboroch v USA, plavili sa do Európy na preplnených lodiach, bojovali bok po boku v zákopoch, a potom sa vrátili domov osláviť víťazstvo s jasajúcimi davmi.
Medzi tými, ktorí pri pandémii zomreli, bol i Friedrich Trump, dedko Donalda Trumpa z otcovej strany. Medzi tými, ktorí sa nakazili a uzdravili, boli okrem spomínaného amerického prezidenta Wilsona tiež vtedajší vodcovia Británie a Nemecka, britský a španielsky kráľ, a budúci americký prezident Franklin Roosevelt.