Vyplýva to zo štúdie britských univerzít v Cambridgi a Greenwichi v odbornom žurnále Proceedings of the Royal Society A, uviedla agentúra Reuters.
Výskumníci vo svojej práci naznačujú, že len obmedzenie pohybu nezabráni koronavírusu SARS-CoV-2 v šírení. Pokiaľ ale obyvateľstvo v čo najväčšej miere použije rúška, a to vrátane tých doma vyrobených, dramaticky sa môže znížiť prenos infekcie.
„Naše analýzy podporujú okamžité a všeobecné použitie rúšok verejnosťou,“ vyhlásil Richard Stutt, ktorý je jedným z vedúcich výskumu na Cambridgeskej univerzite. Doplnil, že zistenia ukazujú, že plošné nosenie rúšok spolu so sociálnym odstupom a niektorými obmedzeniami pohybu môže byť prijateľnou cestou na zvládnutiu pandémie a k obnoveniu hospodárskeho života.
V štúdii vedci porovnávali dynamiku šírenia koronavírusu s dopadom na reprodukčné číslo, čo je hodnota udávajúca, koľko ďalších ľudí v priemere nakazí jeden infikovaný. Ak je nižšia ako jedna, znamená to, že infekcia ustupuje. Vo výskume odborníci kombinovali rôzne reštriktívne opatrenia s nosením rúšok. Zistili, že keď ľudia túto ochranu úst a nosa na verejnosti vždy používajú, má to až dvakrát väčší účinok na zníženie reprodukčného čísla než vtedy, keď rúška nosia až po objavení symptómov.
Vo všetkých modeloch, ktoré štúdie ku COVID-19 posudzovala, zníži rutinné používanie rúšok aspoň polovicou populácie reprodukčné číslo pod hodnotu jedna. Rúška tak môžu prispieť ku kontrole budúcich koronavírusových vĺn a umožniť prijať miernejšie karanténne opatrenia.
„Plošným používaním rúšok môžeme stratiť len málo, ale prínosy by mohli byť značné,“ dodala Stuttova kolegyňa Renata Retkuteová.
Plošné nosenie rúšok ako súčasť boja proti pandémii odporúča tiež Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Tá sa najskôr k tomuto opatreniu stavala zdráhavo, neskôr názor začala meniť, vždy ale na zahaľovanie nosa a úst označovala za dobrovoľný doplnok karanténnych opatrení. Minulý týždeň ale postoj zmenila.