Svet netrpezlivo očakáva príchod vakcíny proti koronavírusu. Podľa niektorých nas od dostupnej vakcíny delí pol roka, maximálne rok. Vedci však varujú, že kvôli najnovším poznatkom môže byť kolektívna imunita len chimérou. Prečo? V prípade kolektívnej imunity je potrebné, aby mala prevažná časť populácie v tele protilátky, ktoré môže získať napríklad prekonaním choroby alebo očkovaním. Ľudia s protilátkami by následne chránili tých najzraniteľnejších, u ktorých imunita na koronavírusu vybudovaná nebola. Vedci z londýnskej univerzity King's College ale upozorňujú, že vybudovať kolektívnu imunitu asi nebude možné. Koronavírus je oveľa zákernejší, než sa myslelo a protilátky si človek dokáže v krvi udržať len niekoľko mesiacov. Pravidelné očkovania na ročnej báze by tak nemuseli fungovať a človek by sa mohol opätovne nakaziť už po troch mesiacoch od prekonania choroby.
Takmer žiadne protilátky už po troch mesiacoch
Ako k hypotéze vedci dospeli? Vo svojich laboratóriách pravidelne testovali vzorky od 96 pacientov a zdravotníckych pracovníkov. V časovom rozpätí od marca do júna hľadali v krvných vzorkách protilátky, pričom všetkých 96 ľudí už prekonalo ochorenie COVID-19. Ochorenie im bolo zistené či už cez výter alebo cez rozbor krvi. Vedci zistili, že úroveň protilátok bola v krvi najvyššia približne tri týždne po objavení symptómov ochorenia. Následne úroveň protilátok začala výrazne klesať. „Aj keď až u 60 percent pacientov bola vyvolaná silná protilátková reakcia v čase ochorenia, len u 16,7 percent z nich bola objavená rovnaká odozva aj na konci trojmesačného testovacieho obdobia,“ píše sa vo výstupnej správe. Hladina protilátok bola vyššia a dlhodobejšia u ľudí s vážnejším priebehom choroby. V prípade menej vážneho priebehu nebolo na konci troch mesiacov možné v krvi zistiť takmer žiadne protilátky.
Výskum vedcov bol publikovaný vo vedeckom časopise medRxiv, no výsledky ešte musia byť podrobené ďalšiemu skúmaniu. Napriek tomu vyvoláva štúdia vážne otázky v súvislosti s účinnosťou budúcich vakcín. Upozorňuje tiež na skutočnosť, že koronavírusom sa môžu opätovne nakaziť aj ľudia, ktorí ho už prekonali, a že ich dlhodobá imunita v podstate neexistuje. Keďže úroveň protilátok v krvi kontinuálne klesá, očkovania na ročnej báze by nemuseli byť účinné. Navyše vedci v publikácii nepriamo spochybňujú aj vytvorenie jednorázovej vakcíny, ktorá by mohla zabrániť šíreniu koronavírusu.
Záchranou môže byť bunková pamäť a rýchla imunitná odozva
Na druhej strane, prítomnosť protilátok nie je jedinou alternatívou pre boj s koronavírusom. Takzvané T-bunky, alebo T-lymfocity, môžu vyhľadávať a ničiť bunky infikované koronavírusom a človeku tak môžu takisto poskytnúť určitú úroveň ochrany. Ľudí, ktorí už v krvi nemajú žiadne protilátky, môžu pred koronavírusom chrániť takzvané pamäťové bunky, ktoré dokážu rýchlo naštartovať imunitnú odozvu v prípade opätovného kontaktu s koronavírusom. Človek, ktorý sa nakazí druhýkrát, by tak mohol mať menej výrazný priebeh ochorenia. „Vieme, že z vírusu SARS (SARS-CoV-1) T-bunky zostali v organizme niekoľko rokov. Oveľa dlhšie než protilátky,“ uviedla pre magazín Fortune profesorka virológie z univerzity UCL, Mala Maini.
Nakoľko bola štúdia vedcov z King's College len veľmi krátka a zachytávala obmedzenú vzorku pacientov, pre vyvodenie záverov je potrebné dôslednejšie skúmanie. Existuje totiž už viacero, aj keď len neoficiálnych, správ o ľuďoch, ktorí sa COVID-19 nakazili už druhýkrát. Oficiálne však takéto prípady potvrdené neboli.