Nový koronavírus podľa vedcov pôsobí na ľudský organizmus pustošivo a nenapáda iba dýchacie cesty. Odborníčka Natalie Tronsonová z Michiganskej univerzity v USA sa domnieva, že niektoré následky ochorenia COVID-19 sa prejavia až po niekoľkých rokoch.
U mnohých pacientov sa vyskytla strata čuchu a chuti, poruchy vedomia či zvýšené riziko mozgovej príhody. Môžu existovať aj vážnejšie a dlhodobejšie účinky infekcie, napríklad strata pamäte. Tronsonová však upozorňuje, že príčina dlhodobých následkov v mozgu nemusí byť spojená s vírusovou infekciou mozgového tkaniva.
„Mnohé z príznakov, ktoré pripisujeme infekcii, v skutočnosti spôsobila ochranná reakcia imunitného systému. Všeobecnú nevoľnosť, únavu, horúčku a spoločenské stiahnutie vyvoláva aktivovanie špeciálnych neuroimunitných buniek a signálov v mozgu,“ povedala Tronsonová.
Aj keď uvedené pocity slabosti môžu ľudí znervózňovať, počas liečebného procesu sú rozhodujúce. Keď je imunitný systém menej aktívny, môže bojovať proti chorobe. „Sociálne stiahnutie sa môže pomôcť znížiť šírenie vírusu,“ dodáva.
Keď človek ochorie, zmeny v mozgu ovplyvňujú jeho uzdravenie. COVID-19 a súvisiace ochorenie však môžu vyvolať dlhodobé neurologické poškodenia, spôsobiť zmeny v pamäti, pozornosti a rozpoznávaní. Odborníčka tiež zdôrazňuje, že nový koronavírus môže byť spúšťač demencie a prerásť až do Alzheimerovej choroby.