Vedkyňa v spolupráci s tímom z americkej Rutgers University pokračuje v ich skúmaní.
Oxid titaničitý (TiO2) býva v praxi využívaný veľmi často. Je súčasťou opaľovacích krémov, farieb, kozmetiky či lakov. Podľa Akadémie vied je ho ročne vyrobených viac ako desať miliónov ton.
Tím Teddyho Asefa z Rutgers University vyvinul extrémne malé kryštáliky TiO2, ktoré po ožiarení elektrónovým či svetelným zväzkom dovedú na dlhý čas zachytiť náboj – teda blikať ako svetlušky. Práve toto správanie prvýkrát objavila Materna Mikmeková.
Vedkyňa z brnianskeho Ústavu prístrojovej techniky povedala, že s Asefom spolupracuje sedem rokov. Vedec podľa jej slov vlani strávil približne mesiac v Česku a pracoval v skupine Mikroskopia a spektroskopia povrchov, ktorú vedkyňa vedie.
„Počas jeho stáže sme prvýkrát sledovali v mikroskope spoločne TiO2 nanokryštály, ktoré sa dlho nabíjali a vybíjali, čo sme doteraz u žiadneho materiálu nevideli. Tento materiál sme ďalej skúmali zhruba ďalší rok a spísali publikáciu, ktorá bola publikovaná v časopisech Angewandte Chemie a Chemical and Engineering News pred pár týždňami,“ povedala Materna Mikmeková. Vedci mienia, že kryštály by mohli slúžiť ako účinný fotokatalyzátor – materiál urýchľujúci fotolýzu, teda prirodzený rozklad niektorých látok pôsobením svetla.
„V publikácii sa prezentuje vysoká efektivita nanokryštálov TiO2 pri príprave metánu z CO2,“ podotkla vedkyňa s tým, že výroba paliva zo skleníkového plynu by mohla mať v budúcnosti pozitívny vplyv na šetrenie životného prostredia. „Veľmi sľubne vyzerá aj aplikácia v solárnych článkoch, kde by mohli tieto kryštály značne zvýšiť ich efektivitu,“ doplnila.
Podľa vedkyne sa tím snaží sledovať vplyv teploty a energie elektrónov a iónov na zachytenie náboja v nanokryštálov a neobvyklé správanie popísať. Výskum však sťažuje koronakriza a uzavretie Rutgers University a tamojších laboratórií.