Dovtedy nehybné fotografie se pred ohromenými zrakmi divákov zoradili do záznamu zachytávajúcimi pohyb. Bolo to prvé verejné filmové predstavenie na svete.
Samotný kinematograf bol vo svojom čase technickým zázrakom. Snúbila sa v ňom filmovacia kamera, kopírka filmov aj projektor. Autorom premietnutých snímok, z ktorých každá trvala asi minútu, bol Louis Lumier. Od prvého z nich, Odchodu robotníkov z továrne, sa datuje aj počiatok svetovej kinematografie. Ďalšie zachytávali zvyčajné situácie zo života Lumiérových príbuzných či známych. Rodinné raňajky, Kováč a Kúpanie v mori ukazovali, „čo sa práve deje“.
Príjazd vlaku, ktorý zdanlivo ide do publika natoľko šokoval divákov, že údajne kričali od hrôzy a schovávali sa pod stoličky. Celkovo boli ale desaťminútovým predstavením očarení a rýchlo šírili novinku o zázraku, ktorého boli svedkami.
Éra kinematografu bratov Lumierovcov skončila po svetovej výstave v Paríži roku 1900. Potom už len vyrábali kinematografické vybavenie a nakrúcanie prenechali iným. Napríklad otcovi filmového triku Georgesovi Méliésovi, ktorého pritom krátko po predstavení kinematografu varovali, že „nejaký čas bude atraktívny ako technická zaujímavosť, ale inak nemá žiadne obchodné využitie.“ Ako sa ukázalo, odhadli Auguste a Louis Lumierovci budúcnosť svojho prístroja zle.